Správa OSN popisuje porušovanie ľudských práv najmä ujgurskej menšiny v Sin-ťiangu, ktorá podľa Úradu vysokého komisára čelí organizovanej diskriminácii zo strany Pekingu. Ten akékoľvek porušovanie práv popiera. Na vydanie správy reagoval ukončením spolupráce s úradom.
Zásahy voči Ujgurom v Sin-ťiangu môžu byť medzinárodným zločinom
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva zverejnil na prelome augusta a septembra 2022 48-stranovú správu o stave ľudských práv v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, ktorá je súčasťou Čínskej ľudovej republiky.
Nezávislí experti pod záštitou OSN skonštatovali, že v regióne dochádza k systematickému porušovaniu ľudských práv moslimskej ujgurskej menšiny. Rozsah svojvoľného a diskriminačného zadržiavania Ujgurov môže podľa nich spĺňať charakteristiku medzinárodného zločinu, špecificky zločinu proti ľudskosti.
Na represie voči menšine slúži Pekingu špeciálne vytvorená stratégia proti údajnému terorizmu a extrémizmu. Podľa pozorovaní expertov sú nástroje tejto stratégie v konflikte s medzinárodnými štandardmi ľudských práv a slobôd.
Hlavný problém vidia experti vo voľnom výklade prijatých zákonov, ktoré Peking presadil s cieľom zabezpečiť svoje záujmy v oblasti. Podľa správy tu dochádza k ich zneužívaniu na diskrimináciu ujgurskej menšiny.
O charaktere zariadení na prevýchovu Peking zavádza
Príslušníci menšiny odsúdení za „teroristické“ alebo „extrémistické“ zločiny bývajú spravidla umiestňovaní do „Centier odborného vzdelávania a prípravy“ (Vocational Education and Training Centres). Režim však tvrdil, že činnosť týchto centier bola ukončená už v roku 2019.
Podľa Bielej knihy čínskej vlády z roku 2019 navyše tieto vzdelávacie centrá nemali slúžiť na obmedzovanie slobody osôb, keďže údajne ide o školy. Osoby umiestnené do týchto zariadení však nemôžu vlastný pobyt ovplyvniť, a teda neuplatňujú slobodnú voľbu.
Správa OSN dokonca uvádza, že existujú prípady, kedy prokuratúra dáva odsúdenému na výber medzi odňatím slobody a nápravným zariadením. Z toho vyplýva, že umiestnenie do „vzdelávacieho“ zariadenia predstavuje alternatívnu formu sankcie odňatia slobody.
Režim zavádza aj v niekoľkých ďalších oblastiach. Tvrdí, že práva osôb umiestnených do zariadení sú plne rešpektované. Podľa výpovedí zadržaných osôb však pobyt v daných inštitúciách zahŕňa mnoho foriem mučenia ako je bitie s využitím elektrických obuškov či silného prúdu vody, dlhé pobyty na „samotke“, odopieranie spánku, sexuálne násilie atď.
Okrem toho podľa správy Čína potláča práva menšiny aj v zmysle zabraňovania vykonávaniu jej náboženských rituálov. Zadržaní Ujguri sa podľa OSN nemôžu modliť a praktizovať úkony súvisiace s vierou.
Namiesto toho sa v zariadeniach realizuje „politická výuka“, teda čítanie a učenie sa naspamäť oficiálnych materiálov Komunistickej strany. Primárnym cieľom takéhoto nastavenia je podľa všetkého posilnenie indoktrinácie smerom k obráteniu Ujgurov na cestu poslušnosti voči režimu. Niektoré zdroje dokonca hovoria o znakoch genocídy.
O tom, čomu čelí ujgurská menšina v Sin-ťiangu, sme podrobnejšie písali už niekoľkokrát. Podozrenia zo systematického útlaku menšiny sa objavujú už niekoľko rokov, avšak Peking tieto obvinenia tvrdohlavo popiera. Navyše sa prostredníctvom propagandy snaží tvrdiť opak.
Čína obsah správy popiera
Vydanie a obsah správy priniesli pozitívny ohlas. Správa sa však nevyhla ani kritike. Tá smeruje najmä k časovému oneskoreniu, pretože s vydaním správy sa rátalo už v roku 2021.
Jedným z hlavných kritikov ľudskoprávna organizácia Amnesty International. Organizácia kritizuje oneskorenie správy, ale aj návštevu bývalej vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej v Číne v máji 2022.
Podľa Amnesty International sa Bacheletová stala počas návštevy súčasťou čínskej propagandy, pretože jej akcie a slová budili dojem, že situácia nie je tak zlá, ako sa predpokladalo. Komisárka po návrate z návštevy priznala, že od Pekingu nedostala možnosť komunikovať so žiadnym členom menšiny.
Nie je prekvapením, že kritika správy OSN prišla aj z Pekingu. Čínsky veľvyslanec pri OSN vo švajčiarskej Ženeve vyhlásil, že po vydaní správy už Peking nebude s Úradom vysokého komisára spolupracovať.
Veľvyslanec Chen Xu nazval správu nezákonnou a neplatnou, a tvrdí, že si ňou Úrad zatvoril dvere pre spoluprácu. Rovnako naďalej popiera akékoľvek porušovanie ľudských práv v Sin-ťiangu.
V oficiálnej čínskej odpovedi sa tiež píše, že „orgány v regióne Sin-ťiang fungujú na základe zásady, že všetci sú si pred zákonom rovní, a obvinenie, že jej politika je založená na diskriminácii, je neopodstatnené“. Režim tak posilňuje propagandu usilujúcu o presadenie tvrdenia, že zariadenia v Sin-ťiangu sú v súlade s „deradikalizačným úsilím“ Číny.
Svoju úlohu hrajú dezinformácie a vplyvové operácie
V júli 2022 vydal Austrálsky inštitút pre strategickú politiku (ASPI) správu, v ktorej analyzoval čínske informačné operácie v kontexte ujgurskej menšiny.
V správe s názvom „Posudzovanie vplyvu informačných operácií Čínskej komunistickej strany týkajúcich sa Sin-ťiangu“ využili analytici ASPI napríklad vládne dokumenty a prejavy alebo vládne vyhlásenia pre Radu OSN pre ľudské práva. Rovnako zozbierali 613 301 príspevkov na Facebooku, 6 780 809 tweetov a retweetov a 494 710 článkov v médiách.
Výsledok danej analýzy ukazuje snahu Pekingu reagovať cez sociálne siete a média na také informácie a naratívy o Sin-ťiangu, ktoré by mohli krajine poškodiť. Podľa ASPI k tomu Čína používa tri hlavné spôsoby.
Prvým je popieranie skutočnej situácie Ujgurov so snahou presvedčiť publikum prostredníctvom dezinformácií o tom, že menšina v skutočnosti vedie šťastný život. Druhým spôsobom je takzvaný „ačohentizmus“, teda odvádzanie pozornosti prostredníctvom inej témy, zväčša poukazovaním na prípady porušenia ľudských práv v západnom svete.
Tretím spôsobom je podľa inštitútu ASPI nátlak na konkrétny subjekt, ktorý poskytuje pre Peking nevhodný pohľad na situáciu v Sin-ťiangu. ASPI konštatuje, že informačné operácie využívajúce zmienené tri spôsoby manipulácie sú pre Čínu pomerne úspešné.
OSN má v rukách minimum nástrojov
Po vydaní správy o stave ľudských práv v Sin-Ťiangu apelovali jej autori na mimoriadne zvolanie Rady pre ľudské práva. To sa napokon nestalo, téma však pravdepodobne bude súčasťou diskusie 51. riadneho zasadnutia Rady, ktoré začalo 12. septembra a končí 7. októbra.
Rada pre ľudské práva by podľa expertov mala urýchlene zvážiť vytvorenie mandátu pre osobitné postupy alebo skupiny odborníkov, ktoré by podrobne monitorovali, analyzovali a každoročne podávali správy o situácii v oblasti ľudských práv v Číne.
Či bude OSN v prípade Číny reagovať proaktívne, je však vysoko nepravdepodobné. Ide totiž o medzinárodne vplyvnú krajinu a člena Bezpečnostnej rady OSN s právom veta.
V týchto prípadoch býva OSN odkázaná len na všeobecné vyhlásenia alebo odsúdenia bez ďalšej výraznej aktivity, ako tomu býva pri Číne pravidelne, kedže obvinenia z porušovania ľudských práv v krajine nie sú novinkou.
Autori článku: Richard Straka, Michaela Ružičková
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
