Parlamentné voľby v Maďarsku sa uskutočnili 3. apríla. Hlavnou otázkou pred maďarskými voľbami bolo to, či zjednotená opozícia dokáže poraziť Viktora Orbána, ktorý je predsedom maďarskej vlády už viac ako 12 rokov.
Využívanie sociálnych sietí na šírenie svojich naratívov
V Maďarsku sa hranice medzi štátom a politickou stranou Fidesz stávajú čoraz nejasnejšími. Strana v podstate využívala štátne peniaze na financovanie svojich volebných kampaní. Tiež kontroluje všetky verejnoprávne médiá a veľkú časť súkromných vysielateľov.
V kampani strany Fidesz však okrem tradičných médií zohrávali dôležitú úlohu aj sociálne médiá. Už od roku 2019 sú vládni politici aktívni na sociálnych sieťach a ich účty sú čím ďalej, tým viac profesionálnejšie. Svoju facebookovú stránku používa ako primárnu platformu na oznamovanie správ aj sám premiér.
V roku 2020 došlo k založeniu „Centrum Megafon“ (Megafon Center) ako prostriedku na rozširovanie vládnych myšlienok prostredníctvom domácich pravicových „politických influencerov“. Zakladateľ Megafonu Istvan Kovacs, ktorý má úzke väzby na Fidesz, trvá na tom, že centrum predstavuje súkromne financovanú neziskovú organizáciu.
Megafon však finančne podporuje facebookové statusy 8 až 10 ľudí, zvyčajne z provládnych médií a do 31. decembra 2021 zaplatil viac ako 1,3 milióna eur za reklamy. I keď organizácia poprela, že by dostávala verejné peniaze, stále zostáva nejasné, odkiaľ financovanie pochádza.
Sociálne siete sú však významným nástrojom aj pre opozičných kandidátov. Tí ich používajú aj kvôli tomu, že v ostatných médiách nemajú veľa príležitostí na šírenie svojich myšlienok a propagáciu politických strán.
Sociálne médiá sú tiež hlavnou platformou na šírenie dezinformácií. Podľa New Eastern Europe sú v Maďarsku na šírenie dezinformácií náchylné oba politické tábory rovnako. Dezinformácie sa preto nespájajú už len s vládnymi politikmi či provládnymi médiami, ale aj opozičnými kandidátmi.
Zraniteľnosť maďarskej spoločnosti veriť dezinformáciám
Odborníci v oblasti dezinformácií rozpoznali niekoľko faktorov, ktoré môžu ovplyvniť náchylnosť verejnosti veriť nepravdivým informáciám. Patrí sem napríklad ideológia, štýl myslenia či predchádzajúce postoje.
Zraniteľnosť voči dezinformáciám však môže zvýšiť aj polarizácia, populistická politická komunikácia, slabá verejná správa a regulácia médií, nízka dôvera v spravodajstvo, časté využívanie sociálnych sietí, roztrieštené publikum či veľký reklamný trh. Viaceré z uvedených faktorov sú v Maďarsku prítomné.
Maďarské opozičné strany sa rozhodli v tohtoročných voľbách kandidovať spoločne, a politická scéna preto pripomínala skôr súboj medzi dvoma politickými stranami.
Výsledok štúdie: Ľudia veria informáciám, ktoré sú v súlade s ich postojmi
Pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 profesori a doktorandka z University of Helsinki vykonali v Maďarsku štúdiu s cieľom zistiť súvis medzi vierou v dezinformačné naratívy (politické aj nepolitické) a sociálno-psychologickými schopnosťami (napr. politické znalosti).
Podľa zistení politické vedomosti nefungovali ako obrana proti dezinformáciám. Zo štúdie však vyplynulo, že provládni aj protivládni obyvatelia boli rovnako náchylní veriť nepravdivým správam, pokiaľ bol ich postoj k vláde v súlade so správou, ktorú dezinformácia šírila.
To znamená, že ľudia sú motivovaní veriť novým informáciám, ktoré korešpondujú s ich predchádzajúcimi postojmi, a to bez ohľadu na ich politickú príslušnosť.
Zákon o ochrane detí alebo obmedzovanie LGBTQ+ tém?
V rovnaký deň ako parlamentné voľby sa konalo aj referendum o takzvanom „zákone o ochrane detí“, ktorý na medzinárodnej scéne získal značnú kritiku. Jeho oficiálnym cieľom je chrániť deti pred pedofíliou. V skutočnosti však obmedzuje LGBTQ+ témy v médiách a v sexuálnej výchove.
Na presviedčanie ľudí o „bezprostrednom nebezpečenstve zo strany západnej gender lobby“ boli spustené rôzne dezinformačné kampane.
Príkladom je video, v ktorom hovorca Fideszu hovorí o počte detí, ktoré si zmenili v krajinách západnej Európy pohlavie. Postupy opísané vo videu sú však vo všetkých uvedených krajinách zakázané.
Dezinformácie šírila aj opozícia. Opozičný kandidát Péter Márki-Zay vyhlásil, že Fidesz má [27:54] najviac gay politikov a obvinil Orbánovho syna z homosexuality.
Volebné kampane sa zaoberali aj vojnou na Ukrajine
Ústrednou témou volebných kampaní sa stala aj vojna na Ukrajine. Orbán ruskú agresiu voči Ukrajine odsúdil, avšak verejné a provládne médiá Putinovu úlohu v konflikte stále bagatelizujú. Navyše, niektoré vplyvné stránky sociálnych sietí opakujú myšlienky Kremľa.
Ani v tejto téme však opozícia nezaháľa. Márki-Zay obvinil Orbána, že tri týždne pred inváziou navštívil Moskvu, aby „pripravil vojnu“, čo je však úplne nepodložené tvrdenie.
Parlamentné voľby v Maďarsku vyhrala Orbánová strana Fidesz, čo mohla aspoň čiastočne spôsobiť aj vojna na Ukrajine. Je tomu tak z dôvodu, že podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky majú ľudia v časoch krízy a nestability tendenciu dôverovať súčasnému systému.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
