Význam mediálnej gramotnosti v posledných rokoch exponenciálne rastie. Inak tomu nebude ani v budúcnosti. Dôvodom sú okrem iného dezinformácie, manipulatívne techniky či propagandistické naratívy šírené v online priestore a prostredí sociálnych sietí.
Mediálna gramotnosť je modernou nadstavbou gramotnosti ako takej. Zahŕňa predovšetkým schopnosť správne pristupovať k informáciám v mediálnom prostredí, respektíve ich korektne vyhodnocovať. Týka sa rôznych médií a komunikačných kanálov, potrebná je pre všetkých jednotlivcov – bez ohľadu na vek či dosiahnuté vzdelanie.
Zdravý pohyb v informačnom prostredí veľmi úzko súvisí aj s ďalším konaním, rozhodovaním či formovaním svetonázoru jednotlivca. Preto sa mediálna gramotnosť často spája aj s oblasťami ako kritické myslenie či kognitívna bezpečnosť. Zároveň nejde len o prijímanie a vyhodnocovanie informácií, ale aj o spôsob, akým ich formujeme či komunikujeme.
Mediálna gramotnosť
Orientácia v komplexnom a dynamickom mediálnom prostredí závisí od nadobudnutia zručností a nástrojov, ktoré umožňujú získavať informácie a vyhodnocovať ich, klásť kritické otázky, vyhýbať sa manipulácii a bezpečne sa zapájať do digitálneho priestoru. Mediálna gramotnosť je základnou prevenciou voči akémukoľvek škodlivému obsahu v ňom.
Vo svojej podstate umožňuje mediálna gramotnosť prostredníctvom informovaného rozhodovania jednotlivcom participovať na viac otvorenej a demokratickej diskusii. Ide o schopnosti alebo zručnosti kriticky pristupovať k obsahu vytvorenému a konzumovanému v rôznych typoch médií (vrátane tradičných aj nových médií) a analyzovať ho z hľadiska presnosti, dôveryhodnosti alebo zaujatosti.
Mediálna gramotnosť zároveň buduje pochopenie úlohy médií v spoločnosti, ako aj základné zručnosti v oblasti skúmania, aktivít v digitálnom priestore a prejavu vlastného názoru. Preto nesúvisí výhradne s prijímaním obsahu, ale aj s kritériami pre jeho tvorbu a ďalšie konanie.
V informačnom prostredí sa môžeme stretnúť s mnohými podobami skreslení či manipulácií. Nemusí ísť len o priame a úmyselné šírenie nefaktických informácií. Na Slovensku sa od roku 2014 vyformoval dezinformačný ekosystém, ktorého základy položili tzv. alternatívne médiá. Niektoré z nich fungujú dodnes a nie je to vôbec náhodou. Dokázali sa aktívne adaptovať a zdokonalili svoj modus operandi.
Nie je to však len prípad Slovenska. Pri (dez)informovaní svojho publika používajú set mediálnych faulov, ktorý v zásade rámcuje nezdravé aktivity alternatívnych médií v globálnom merítku. Tieto prehrešky, či už obsahové alebo formálne, sa však môžu objaviť v podstate hocikde. Na čo si teda dávať pozor?
Nadinterpretácia, kontext a perspektíva
Obsahové mediálne fauly manipulujú predovšetkým počas prezentácie samotnej témy. Inak povedané, sú prosto súčasťou obsahu, ktorý prijímame. Zákonite však nemusí ísť o priame klamstvo, práve naopak, spoliehajú sa na viacero techník, ktoré môžu byť viac či menej rafinované.
Častokrát sa môžeme stretnúť s tzv. paranoidnou nadinterpretáciou informácií. Spočíva v prezentovaní nesúvisiacich informácií spôsobom, ktorý indikuje ich tajné prepojenie. Táto technika sa spolieha na prirodzenú ľudskú nedôveru v náhodu a môže viesť k formovaniu konšpiračných teórií, ktoré sa falošne snažia vysvetliť vzťahy medzi náhodnými dátami či informáciami.
Podobne škodlivé môže byť aj vytrhávanie informácií z kontextu, respektíve zasadenie informácií do kontextu, v ktorom sa pôvodne nenachádzali. Patrí medzi najobľúbenejšie a najefektívnejšie nástroje dezinformátorov, pretože vytvorenej dezinformácii dodáva komponent pravdy, ktorý zvyšuje jej dôveryhodnosť. Môže ísť o nahradenie výrokov, audiovizuálnych prvkov (fotografie, zvuk či videá), ale aj kľúčových informácií – udalosti, času a miesta.
Manipulovať sa dá aj názvom. Najmä vtedy, keď je medzi titulkom a textom článku rozpor. Titulok obsahu má používateľa prirodzene motivovať k tomu, aby si ho otvoril. Problém nastáva v momente, keď názov zámerne skresľuje podanú informáciu a negatívne ovplyvňuje jej kvalitu. Nie je to len vecou alternatívnych, ale aj bulvárnych médií.
Prostriedkom manipulácie môžu byť aj obrázky
Častým úkazom je tzv. fotopriming, ktorý pomocou fotografie skresľuje spôsob, akým bude určitá informácia prijatá a spracovaná. Využívané je pri tom kognitívne skreslenie, v rámci ktorého sa ľudia niekedy rozhodujú a prijímajú informácie na báze predtým prijatých informácií.
Inak povedané, prostredníctvom fotografie sa do podvedomia čitateľa zámerne podsúva, ako má o niečom uvažovať. Častým terčom takejto manipulácie sú politici či verejne známe osobnosti.
Pre vyhodnocovanie informácií je kľúčová perspektíva, ktorú alternatívne médiá vo svojom obsahu schválne zjednodušujú a polarizujú. Inak povedané, komplexné problémy sú častokrát redukované do čiernobielej perspektívy fungujúcej na báze konfliktu my vs. oni. Skupinové protipóly sa prevažne vytvárajú na základe svetonázoru (alebo názoru na určitú tému) a vedú k stereotypizácii či prehĺbeniu polarizácie v spoločnosti.
K vytváraniu takejto perspektívy môže pomôcť aj obsah, ktorý je jednostranný – nedáva priestor pre vyjadrenie strane, o ktorej informuje. Využívanie tejto techniky môže súvisieť s tendenciou potvrdzovať svoje presvedčenie a brániť sa akýmkoľvek nepríjemným informáciám (pštrosí efekt).
O závažné previnenie voči novinárskej etike ide najmä vtedy, keď obsah na konkrétnu stranu, napr. prostredníctvom špekulácií či konšpiračných teórií, priamo útočí.
Dôležitý je nielen obsah, ale aj forma
Čo sa týka formálnych mediálnych faulov, je potrebné si všímať najmä tri ukazovatele – autora, použité zdroje a transparentnosť samotného média či redakcie.
Anonymný autor je nielen previnením voči novinárskej etike, ale do značnej miery tiež znižuje dôveryhodnosť obsahu. Ak nevieme, kto s nami komunikuje, informácie by sme mali prijímať s dávkou rezervy a opatrnosti, a zároveň si ich overiť aj z iného zdroja.
To veľmi úzko súvisí aj s úrovňou transparentnosti konkrétneho média. Neznámy nemusí byť len autor obsahu, ale priamo štruktúra vlastníctva či redakcie média. V 21. storočí je vytvorenie webstránky otázkou niekoľkých kliknutí a ako médium sa môže tváriť v podstate hocikto.
Preto je potrebné, aby médium svoje publikum otvorene informovalo prinajmenšom o tom, kto je držiteľom domény, kto je vlastníkom a kto médium financuje. Podobne dôležité je si všímať štruktúru redakcie a skontrolovať si, či obsah pred svojím publikovaním vôbec prechádza nejakou kontrolou.
V neposlednom rade je potrebné zamerať sa na zdroje, ktoré médium vo svojom obsahu uvádza (ak vôbec). Ak niekto komunikuje určitú informáciu, automaticky nesie aj dôkazné bremeno – povinnosť podložiť správnosť informácie. Médium, ktoré neuvádza zdroje, svojmu publiku zároveň neumožňuje pohybovať sa v téme ďalej, prípadne si ju overiť.
Pri hodnotení zdrojov nie je na škodu pomôcť si verejne dostupnými databázami, ktoré dlhodobo hodnotia aktivity a reputáciu médií. V prípade českého a slovenského priestoru je nápomocný projekt Konšpirátori.sk, v prípade svetových médií pomôže MediaBias/FactCheck.
Článok vznikol s podporou NATO. Za obsah sú výhradne zodpovední jeho autori.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
