Eduard Chmelár a Robert Fico vo svojich video príspevkoch na platforme YouTube označili Ukrajinu za najskorumpovanejší štát v Európe. Obaja sú známi dlhodobým šírením proruskej propagandy a dezinformácií.
Známy proruský dezinformátor Chmelár tvrdí, že na Ukrajine nie je „štandardná demokracia“. Bývalý politik pritom od apríla 2023 pôsobí ako poradca poslanca SMER – SSD Juraja Blanára. Je ním to napriek tomu, že v minulosti stranu kritizoval. V súčasnosti sa Chmelárovo meno skloňuje aj v súvislosti s postom tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Chmelár vo videu manipulatívne tvrdí, že na Ukrajine majú byť zakázané opozičné strany a médiá a opoziční politici majú sedieť vo väzení. Odvoláva sa pri tom na štatistiku od Freedom House, platformy skúmajúcej dodržiavanie demokratických princípov vo svete. V tej sa Ukrajina hodnotí ako prechodný alebo hybridný režim.
Európsky parlament však v roku 2022 udelil ukrajinskému ľudu Sacharovovu cenu za slobodné myslenie. Tento akt vyjadruje jasný postoj parlamentu, podľa ktorého „Ukrajinci bojujú nielen za ochranu svojich domovov, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti, ale zároveň obhajujú slobodu, demokraciu, právny štát a európske hodnoty“.
V zozname laureátov Sacharovovej ceny sa pritom nenachádza jediný ukrajinský opozičný politik alebo novinár. To naznačuje, že na politickej, resp. spoločenskej úrovni Ukrajina opozíciu nepotláča. Naopak, v roku 2021 bola táto cena udelená ruskému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému.
Vývoj korupcie na Ukrajine a v Rusku
Podľa Transparency International, mimovládnej organizácie bojujúcej proti korupcii, je Ukrajina druhou najskorumpovanejšou krajinou v Európe, a to hneď po Rusku. V hodnotení sa umiestnila na 116. mieste zo 180 hodnotených štátov, zatiaľ čo Rusko sa nachádza na 137. priečke.
Hlavný rozdiel medzi týmito krajinami je však vo vývoji trendov. Ukrajina si oproti minulému roku v skóre polepšila, a aj napriek prebiehajúcej vojne zaznamenáva progres v boji proti korupcii. Deklarovaná vôľa Ukrajincov pokračovať v tomto úsilí sa navyše zdvojnásobila z 26 % v roku 2021 na 52 % v tomto roku. Naopak, v Ruskej federácii sa index miery korupcie zhoršuje.
Podporu Ukrajiny v protikorupčných reformách vyjadrujú aj USA, ktoré majú o zlepšenie situácie aktívny záujem. Poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sa na začiatku septembra tohto roka stretol s delegáciou zloženou z predsedov ukrajinských protikorupčných inštitúcií.
Diskutovali spolu o pokroku, ktorý Ukrajina dosiahla v boji proti korupcii a zabezpečení autonómie týchto kľúčových inštitúcií. Sullivan zároveň vyjadril podporu USA protikorupčným reformám na Ukrajine a obrane ukrajinskej demokracie pred ruskou agresiou.
Sankcie sú účinné, ale ich vplyv sa prejavuje pomaly
Nový slovenský premiér a líder strany SMER – SSD Robert Fico zase vo videu kritizoval EÚ kvôli sankciám voči Ruskej federácii. Tvrdil, že „ruská ekonomika napriek sankciám rastie, zatiaľ čo ekonomika v EÚ klesá“. Podobné tvrdenia publikuje dlhodobo a snaží sa vytvoriť dojem, že EÚ sa voči Rusku správa výrazne ostatentatívne až rusofóbne.
V prípade tvrdení o raste ruskej ekonomiky ide o zavádzanie. Dopad sankcií na Rusko nebol viditeľný hneď po ich zavedení. Napriek tomu je však od začiatku vojny možné pozorovať, ako sankcie oberajú Rusko o príjmy, a tým aj o schopnosť financovať vojnu.
Zo stanovísk Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu aj OECD vyplýva, že rok 2022 bol pre ruskú ekonomiku nepriaznivý. Až 70 % aktív ruského bankového systému podlieha sankciám, pričom 300 miliárd eur tvoria rezervy ruskej centrálnej banky a 20 miliárd eur patrí vyše 1500 osobám a subjektom.
V správe diplomatickej služby EÚ sa píše o tom, že v roku 2022 pokleslo HDP Ruska o 2,1 % a v roku 2023 sa očakáva ďalší pokles. Tento pokles sa predovšetkým odrazil vo výrobe, ktorá pred inváziou neustále rástla, avšak na konci roka 2022 zaznamenala prepad o 6 %. Výroba založená na vyspelej technológii dosiahla stratu 13 %, výroba motorových vozidiel sa medziročne znížila o 48 %, ostatných dopravných prostriedkov o 13 %, výroby počítačov, elektroniky a optickej techniky o 8 %, maloobchod bol nižší o 10 % a veľkoobchod o 17 %.
Najväčšie príjmy má Rusko z ropy a plynu
V porovnaní s rokom 2021 bolo už v roku 2022 prerušených 58 % celkového dovozu z Ruska do EÚ. Dovoz neenergetických surovín z Ruska klesol takmer o 60 %, pričom najviditeľnejší pokles bol v prípade železa a ocele, drahých kovov a dreva. Tento trend sa zrýchľuje, keďže pokles dovozu neenergetických tovarov presahuje 75 % v prvom štvrťroku 2023 a pokles v prípade energetických tovarov je ešte väčší, a to až 80 %.
Rusi dokázali čiastočne zmierniť dopady sankcií preorientovaním sa na východ. Najväčší podiel príjmov do rozpočtu Ruskej federácie tvorí export ropy a zemného plynu. Rusko v prvom kvartáli dostalo za predaj nerastných surovín z Európy 19 % príjmu a 33 % vyviezlo na nový trh, uvádzajú Hospodárske noviny.
V marci 2023 aj ruský prezident Vladimir Putin pripustil, že sankcie môžu mať na jeho krajinu negatívny dopad. „Sankcie uvalené proti ruskej ekonomike naozaj môžu mať v strednodobom výhľade negatívny dopad,“ povedal Putin na zasadnutí vlády vysielanom v televízii.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
