Proruské médiá v Arménsku rozširujú protizápadnú propagandu. Jedným z hlavných naratívov je opakované označovanie filantropa Georgea Sorosa za pôvodcu sprisahania proti arménskemu ľudu. Za týmto účelom má údajne využívať arménske štátne orgány, ktorým dáva príkazy ako konať. Podobný prípad koncom októbra 2023 zachytil aj článok od portálu EUvsDisinfo.
V nadväznosti na nedávne stupňovanie konfliktu s Azerbajdžanom sa čoraz častejšie objavujú aj naratívy o údajnej prítomnosti vojsk NATO v Arménsku. Arménsko však nie je členom NATO a vojská Aliancie tu nie sú umiestnené. Naopak, v krajine sa nachádza viacero ruských vojenských základní. Naprieč územím štátu pôsobí približne 10-tisíc ruských vojakov.
Geopolitický kontext
Od 90. rokov 20. storočia prebieha medzi Arménskom a Azerbajdžanom konflikt o oblasť Náhorného Karabachu, kde vznikla medzinárodne neuznávaná Náhorná karabašská republika (NKR). Tá je síce obkolesená azerbajdžanským územím, no väčšina jej obyvateľstva sa hlási k arménskej národnosti.
V konflikte figuruje aj Rusko, ktoré sa stavia do pozície mediátora medzi oboma krajinami. Na základe prímeria z roku 2020 vyslalo do regiónu v rámci mierotvornej misie približne 2-tisíc vojakov.
Deň po začiatku vojenskej operácie Azerbajdžanu voči NKR, teda 20. septembra 2023, uzavreli obidve strany Ruskom sprostredkované prímerie. Baku požadovalo kapituláciu a rozpustenie ozbrojených síl NKR, ako aj jej úplné začlenenie pod správu Azerbajdžanu.
Prezident neuznanej NKR Samvel Šahramanjan na základe toho nariadil rozpustiť všetky politické riadiace orgány a štátne inštitúcie na jej území. NKR by mala zaniknúť ako územný celok k 31. decembru 2023 a od 1. januára 2024 by sa mala stať plnou súčasťou Azerbajdžanu.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan ruským mierovým silám opakovane vyčítal neschopnosť zaistiť bezpečnosť civilistov a priechodnosť Lačinského koridoru. Ten predstavuje spojnicu medzi Náhorným Karabachom a Arménskom.
Spochybňovaná rola Moskvy sa prejavuje aj v ochote Jerevanu hľadať záruky stabilného a bezpečného rozvoja inde než u svojho tradičného spojenca. Európska únia v tomto smere na základe dohody o partnerstve (CEPA) s Arménskom rozširuje spoluprácu.
Začiatkom októbra 2023 arménsky parlament ratifikoval Rímsky štatút, zakladajúcu zmluvu Medzinárodného trestného súdu, čo Kremeľ považuje za mimoriadne nepriateľský krok.
Pohľad Moskvy na postupnú stratu vplyvu v Arménsku: diagnóza „Západ“
Arménsky premiér Nikol Pašinjan 17. októbra vystúpil v Európskom parlamente. Počas prejavu uviedol, že očakáva pokračovanie spolupráce s Európskou úniou na reforme súdnictva a verejnej správy.
Vo vzťahu k Rusku sa priamo vyjadril len v kontexte mierotvorných síl v Náhornom Karabachu, ktorých pôsobenie vníma ako zlyhanie. Hovoril zároveň o nečinnosti spojencov z Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vo vzťahu k ich záväzkom voči Arménsku.
OZKB združuje viaceré postsovietske štáty, vrátane Arménska. Vznikla za účelom reagovať na neistú bezpečnostnú situáciu po rozpade Sovietskeho zväzu (ZSSR). Bývalé členské štáty ZSSR v tom období prechádzali rozsiahlymi zmenami v politickej, hospodárskej, ale aj kultúrnej organizácii spoločnosti. Podľa bieloruskej historičky Rosy Turarbekovej využíva Rusko organizáciu ako nástroj na udržanie politického a vojenského vplyvu v jej členských krajinách.
Ruská televízna stanica Prvý kanál odvysielala 23. októbra hodinový segment venujúci sa Pašinjanovi v rámci relácie s názvom „Bábiky dediča Tuttiho“. Reláciu vedie Marija Butina, ktorá pôsobí ako poslankyňa ruskej Štátnej dumy a členka jej zahraničného výboru.
Počas tohto televízneho programu zaznelo voči súčasnej arménskej vláde viacero nepravdivých tvrdení. Objavila sa napríklad grafika, ktorá premiéra, podpredsedu vlády, tajomníka arménskej bezpečnostnej rady a ďalších politických predstaviteľov znázornila ako Sorosove bábky.
Marija Butina zároveň uviedla, že Pašinjan mal v septembri 2022 pozvať vojská krajín NATO na arménske územie. Prítomnosť vojsk Aliancie v Arménsku za uplynulý rok však nebola doložená. Ani v súčasnosti sa v krajine vojská NATO nenachádzajú.
Styky s Európskou úniou a NATO
Arménsko v januári 2023 vyhlásilo, že sa odmieta podieľať na spoločných vojenských cvičeniach členských štátov OZKB.
V marci 2023 navštívil Jerevan bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Neprišiel však ako oficiálne delegovaný zástupca Aliancie, ale ako bezpečnostný konzultant pre tamojšiu vládu. Podľa portálu Eurasianet Rasmussen podporil úlohu USA pri poskytovaní bezpečnostných záruk Arménsku.
Európska únia 23. januára 2023 rozhodnutím Rady EÚ zriadila v Arménsku civilnú misiu pod označením EUMA. Misia pôsobí na mieste od 20. februára 2023. Civilný personál v počte 100 osôb tvorí aj 50 neozbrojených pozorovateľov, ktorí dohliadajú na zachovanie stability v pohraničných oblastiach s Azerbajdžanom. Túto misiu však nemožno zamieňať s prítomnosťou vojsk NATO na arménskom území.
Ozbrojené sily Arménska sa zároveň medzi 11. a 20. septembrom zúčastnili cvičenia spoločne s 85 americkými vojakmi. Cvičenie začalo osem dní pred tým, ako Azerbajdžan spustil pozemnú operáciu v Národnom Karabachu.
V relácii ruskej televíznej stanice Prvý kanál 23. októbra však zaznelo, že spoločné americko-arménske cvičenie sa dialo súbežne s útokom Azerbajdžanu na Arménsko. Cvičením malo podľa Andreja Areševa, účastníka relácie, USA údajne vyjadriť priamu podporu arménskej vláde počas pozemnej operácie, ktorú v Náhornom Karabachu zahájil Azerbajdžan.
Ako už bolo vyššie spomenuté, cvičenie nebolo vojenskou reakciou na porušenie prímeria s Azerbajdžanom, keďže začalo osem dní pred útokom. S jednou z celkovo troch amerických vojenských jednotiek, ktoré participovali na septembrovom cvičení, Jerevan spolupracuje už od roku 2003.
Cieľom cvičenia bolo podľa arménskeho rezortu obrany pripraviť ozbrojené sily na účasť na medzinárodných mierových misiách. Slúžilo tiež na posilnenie operačnej spôsobilosti arménskych vojsk pri spolupráci s vojskami Aliancie. Totožnú formu spolupráce s Alianciou využíva aj susedný Azerbajdžan.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
