V podcaste, ktorý vznikol s podporou Férovej Nadácie O2 a Sekcie verejnej diplomacie NATO sa riaditeľ Infosecurity.sk Matej Spišák venuje téme sociálnych sietí. Hovorí primárne o sociálnej sieti Facebook a algoritmoch, ktoré majú dosah na šírenie problematického obsahu na tejto platforme.
V rozhovore s a okrem iného dočítate:
- Aký vplyv majú sociálne siete na šírenie dezinformácií a problematického obsahu?
- Aké informácie o vnútornom fungovaní sociálnych sietí máme k dispozícii?
- Ako fungujú algoritmy sociálnych sietí a prečo je to problém?
- Prečo sú problematickou kategóriou reklamy?
- Zbierajú sociálne siete dáta o svojich používateľoch a čo vieme o kauze Cambridge Analytica?
- Aká je úloha whistleblowerov pri zlepšovaní fungovania sociálnych sietí?
- Zlyhávajú sociálne siete v boji proti dezinformáciám?
Dnešný diel bude venovaný úlohe sociálnych sietí v šírení dezinformácií a na otázky mi bude odpovedať Matej Spišák. Pred tým, ako prejdeme ku konkrétnejším veciam, povedzme si, prečo sa dnes v súvislosti s dezinformáciami bavíme o sociálnych sieťach.
Odpoveď na túto otázku je v podstate pomerne jednoduchá. Internet a najmä sociálne siete sa v 21. storočí stali akýmsi bojiskom. Aj keď s tým niektorí nemusia súhlasiť, tak dnes sa nachádzame v stave permanentnej informačnej vojny. Ľudia sa stávajú obeťou dezinformácií a propagandy, či už domácich alebo zahraničných aktérov, ktorí takýmto spôsobom môžu dosahovať svoje záujmy.
Problémom je aj to, že sociálne siete vynakladajú iba minimálne úsilie na to, aby problém dezinformácií na svojich platformách vyriešili. K tomu si určite povieme niečo viac aj v tejto epizóde. Ešte raz pre zopakovanie – sociálne siete sú dnes živnou pôdou pre šírenie dezinformácií, čím prispievajú aj k polarizácii spoločnosti.
V čom konkrétne je pri sociálnych sieťach problém? Máme o vnútornom fungovaní sociálnych sietí dostatok informácií?
Tu to už prestáva byť také jednoduché. Je náročné vybrať si nejaký bod, ktorým začať. Ale povedzme si napríklad niečo o algoritmoch sociálnych sietí.
Zjednodušene povedané, algoritmy sociálnych sietí môžu byť vnímané ako prostriedky, ktoré slúžia k zatriedeniu príspevkov podľa relevancie. Namiesto aktuálnosti príspevkov môžu používatelia vidieť príspevky, s ktorými na základe nejakých komplexných faktorov – ako správanie v minulosti – budú s najväčšou pravdepodobnosťou interagovať.
To znamená, že tie algoritmy sú zamerané na obsah, a teda na základe profilu užívateľa Facebooku alebo nejakej sociálnej siete zoraďujú a navrhujú príspevky. Akonáhle ten používateľ prejavil záujem o príspevok v nejakej špecifickej kategórii, algoritmy ho navedú k ďalším príspevkom, ktoré sú v podobnej alebo tej istej kategórii. Čiže užívateľom s podobnými záujmami ponúknu podobné typy príspevkov, produktov služieb a podobne.
„Sociálne siete ti ponúknu obsah, ktorý vyhodnotia tak, že by pre teba mohol byť zaujímavý. Dôvodom je, aby ťa motivovali zostať čo najdlhšie online, z čoho majú v konečnom dôsledku zisk.“
Keby sme to chceli zjednodušene a ľudskou rečou vysvetliť, tak môžeme povedať, že sociálne siete ti ponúknu obsah, ktorý vyhodnotia tak, že by pre teba mohol byť zaujímavý. Dôvodom je, aby ťa motivovali zostať čo najdlhšie online, z čoho majú v konečnom dôsledku zisk. Napríklad z reklamy, ktorá sa ti zobrazuje.
Sociálne siete, napríklad Facebook, ktorý sme už spomínali, vedia odhadnúť, aký obsah sa ti môže páčiť. Veľkým problémom je, keď sociálne siete prispievajú k radikalizácii. To znamená, že sa zaujímaš o určitú tému, lajkneš nejaké stránky na Facebooku a o pár dní ti na základe toho Facebook začne podsúvať rôzne konšpiračné teórie.
Hovoríš teda že to, čo vidíme na nástenke nie je zobrazované podľa aktuálnosti?
Podľa toho, čo viem, boli zo začiatku príspevky na Facebooku zoradené podľa aktuálnosti. Potom sa spoločnosť snažila optimalizovať nástenku tak, aby stimulovala užívateľa k čo najdlhšiemu času na sieti. To vlastne znamená, že užívatelia začali namiesto interagovania tráviť čas rôznym pasívnym čítaním alebo pozeraním videí.
Preto sa Facebook začal zameriavať na interakcie medzi užívateľmi. To znamená, že algoritmy začali prioritizovať príspevky blízkych, priateľov, rodiny, rôznych virálnych memečiek, ale tiež, nanešťastie, problematický obsah. Obsah nástenky je teda personalizovaný. Je uspôsobený na základe profilov jednotlivých užívateľov, na základe rôznych záujmov, tiež skupiny priateľov, s ktorými interaguje a podobne.
No a tu sa dostávame k problematickému bodu. Najviac interakcií väčšinou získavajú príspevky, ktoré môžu nejakým spôsobom, povedzme, nahnevať používateľov, alebo ich uraziť. To znamená také tie emočné príspevky.
„To zatvára určité skupiny používateľov do nejakých bublín alebo komôr, v ktorých potom môžu vidieť rôzne problematické, povedzme aj konšpiračné príspevky, ktoré vlastne neustále potvrdzujú ich už predtým nadobudnuté postoje.“
To, samozrejme, zatvára určité skupiny používateľov do nejakých bublín alebo komôr, v ktorých potom môžu vidieť rôzne problematické, povedzme aj konšpiračné príspevky, ktoré vlastne neustále potvrdzujú ich už predtým nadobudnuté postoje. To znamená, nejaký používateľ sa dostane do takejto bubliny a zobrazujú sa mu príspevky, ktoré môžu byť úplne odtrhnuté od reality. Na svojej nástenke vidí iba konšpiračné teórie. No a algoritmy, ktoré sa snažia zvýšiť angažovanosť užívateľov týmto personalizovaným obsahom, ho môžu priviesť k ďalšiemu obsahu, ktorý podporuje jeho názor.
Jeden príklad je výborne popísaný v podcaste denníka The New York Times s názvom Rabbit Hole, ktorý sleduje cestu muža, ktorý sa takto radikalizoval na platforme YouTube. Muž v podcaste opisuje, ako mu YouTube začal navrhovať videá a kanály ľudí, ktorí šírili dezinformácie a tiež nenávistný a škodlivý obsah, čím sa vlastne on na tejto platforme zradikalizoval.
Ja som niekde zachytila, že problémom Facebooku sú aj reklamy.
Áno, to môžem určite súhlasiť. Ďalším problémom sociálnych sietí je štruktúra reklám, ktoré sú ich najväčším zdrojom zisku. Za celkovým mechanizmom reklám na sociálnych sieťach je veľa neznámeho, podobne ako aj za algoritmami, o ktorých tiež veľa nevieme.
S istotou nevieme určiť, na základe akých faktorov vidíme alebo nevidíme určité reklamy. Ale čo vieme povedať, je, že sociálne siete vedia túto reklamu cieliť, čím sa dostávame k ďalšiemu problému.
Predpokladám, že narážaš na zber dát.
Áno, presne tak. Tie na sociálnych sieťach môžu predstavovať rôzne typy interakcií s obsahom stránky, povedzme vek, pohlavie, geografickú lokáciu, profesiu a podobne. Tieto dáta následne presmerujú zdroj informácií pre algoritmické príspevky a tiež pre cielenú reklamu.
Dáta následne sociálne siete používajú na cielený marketing, teda na reklamu, a taktiež ich môžu predávať aj tretím stranám.
Vieš uviesť nejaký konkrétny príklad toho, prečo je zber dát sociálnymi sieťami problematický?
Pravdepodobne najznámejšou kauzou, o ktorej určite počulo aj veľké množstvo poslucháčov tohto podcastu je kauza Cambridge Analytica. Išlo o dátovú analytickú firmu, ktorá svojim klientom sľubovala vhľad do správania voličov a zákazníkov. Tejto firme sa ocitli v rukách dáta 50 miliónov ľudí. To v praxi znamená, že na základe analýzy dát môžu byť predpovedané napríklad politické preferencie užívateľov, a tým môže byť následne zobrazovaná aj na mieru šitá politická reklama.
Pomocou cielenej reklamy vieme aj nejakým spôsobom posilniť ich politické presvedčenie. Predstavme si ale, že pomocou takejto reklamy by sa dalo politické presvedčenie aj zmeniť. Je pomerne dôležité v politickej súťaži mať niečo podobné v rukách.
„Whistleblower vo svojom oznámení povedal, že Facebook celé dva roky nespravil nič pre to, aby sa uistil, či dáta boli naozaj vymazané.“
Jedným zo zákazníkov spoločnosti Cambridge Analytica, mimochodom, bol aj Donald Trump počas prezidentskej kampane v roku 2016. Táto firma sa spomína aj v súvislosti s kampaňou za vystúpenie Veľkej Británie z EÚ, teda hovoríme o Brexite.
Problémom pri kauze Cambridge Analytica bolo, že Facebook sa o tom dozvedel už v roku 2015, a jediné čo spravil, je, že požiadal spoločnosť, aby dáta zmazala. Teda, sociálna sieť tiež vymazala zo svojej platformy tú aplikáciu, pomocou ktorej firma zbierala dáta a o situácii, ale neinformovali ani samotných používateľov. Tí sa o takomto využití svojich osobných informácií dozvedeli až v roku 2018, keď o tom informoval whistleblower – bývalý zamestnanec spoločnosti Cambridge Analytica. Vo svojom oznámení povedal, že Facebook celé dva roky nespravil nič pre to, aby sa uistil, či dáta boli naozaj vymazané.
Tu by som len dala taký tip pre poslucháčov, že ak vás viac zaujíma táto téma, tak je o tom natočený dobrý film, ktorý sa volá Veľký Hack. Ale z tohto, čo hovoríš, a z toho, čo sa deje dnes, usudzujem, že whistlebloweri pre spoločnosť Facebook predstavujú pomerne veľký problém. Áno?
No, nanešťastie pre Facebook, a našťastie pre nás, títo whistlebloweri existujú a v kontexte súčasného diania je asi najznámejšie meno Frances Haugenová.
Čo sme sa od nej dozvedeli?
Opäť predpokladám, že časť verejnosti, ktorá počúva tento podcast postrehla niečo, o čom sa hovorí ako o The Facebook Files alebo The Facebook Papers. Ide o jednu z najnovších a mimoriadne podstatných káuz Facebooku.
Ako prvý o tejto sérii zistení informoval denník The Wall Street Journal. Séria je zložená z informácií, ktoré vyplývajú z uniknutých dokumentov Facebooku. Tieto dokumenty pozostávajú z rôznych interných výskumov, prezentácií, diskusií zamestnancov Facebooku a podobne. Na verejnosť sa dostali prostredníctvom spomínanej whistleblowerky Frances Haugenovej. Dnes je bývalá zamestnankyňa Facebooku, ale v minulosti tam pracovala.
„Facebook v podstate poznal nedostatky a problémy, ktoré mal na svojej platforme. Neprijal ale žiadne rozhodnutia na to, aby tieto problémy zmiernil alebo vyriešil.“
Ak by som to mal zhrnúť, tak poviem, že základné zistenie z dokumentov je, že Facebook dlho skúmal a v podstate poznal nedostatky a problémy, ktoré mal na svojej platforme. Neprijal ale žiadne rozhodnutia na to, aby tieto problémy nejakým spôsobom zmiernil alebo vyriešil.
Hlavnou príčinou je uprednostňovanie zisku, čo priznala aj Frances Haugenová. Tiež vyhlásila, že dokumenty zverejnila preto, lebo si myslí, že aktuálny stav sociálnej siete Facebook je hrozbou pre demokraciu.
Môžeme si v krátkosti povedať len niektoré zistenia, ktoré zo zmienených dokumentov vyplývajú?
Napríklad sa zistilo, že na Facebooku existoval zoznam „VIP používateľov“. Tí boli chránení pred tým, aby automatizované systémy Facebooku, ktoré môžu vyhľadávať problematický obsah, mohli vymazať alebo obmedziť akýkoľvek ich príspevok. A to bez ohľadu na to, či napríklad podnecuje násilie, šíri nenávisť, dezinformácie, prípadne môže ísť o citlivé fotografie. Tak to bolo v prípade futbalistu Neymara, ktorý zverejnil takéto fotografie.
Facebook tiež niekoľko rokov skúmal negatívny vplyv Instagramu na psychické zdravie tínedžerov. Opakovane zistil, že systém, akým Instagram funguje psychické zdravie tínedžerov výrazne ohrozuje.
„32% dospievajúcich dievčat uviedlo, že keď sa cítia zle ohľadom svojej postavy, tak Instagram tieto pocity ešte zhoršuje.“
Hovorí sa tiež o tom, že Facebook vytvoril pre tínedžerov dotazníky, v ktorých sa ich priamo pýtal na problémy. 32% dospievajúcich dievčat uviedlo, že keď sa cítia zle ohľadom svojej postavy, tak Instagram tieto pocity ešte zhoršuje. Niektorí tiež uviedli, že kvôli Instagramu na sebe pozorujú nárast úzkosti, depresií, porúch príjmu potravy a samovražedných myšlienok.
Takže, máme tu sociálnu sieť, ktorá sa tvári, že všetko je v poriadku a pritom spôsobuje u tínedžerov samovražedné myšlienky. No a Facebook opäť nespravil nič, čím by tento problém vyriešil. Dokonca začal hovoriť o vytvorení verzie Istagramu pre deti mladšie ako 13 rokov.
Ďalšie zistenia zahŕňajú napríklad to, že spoločnosť vedela o tom, že v súkromných skupinách sa napríklad organizuje obchodovanie s ľuďmi. Ale znova, reakcia spoločnosti bola naozaj minimálna.
Vráťme sa späť k tomu, aký dopad na spoločnosť sociálne siete majú. Pozrime sa konkrétne na politiku, a to v kontexte ovplyvňovania volieb.
Tu je asi výborným príkladom zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2016, po ktorých sa do úradu dostal dnes už bývalý prezident Donald Trump. Ten, mimochodom, už tak aktívne na sociálnych sieťach pôsobiť nemôže, keďže je tam zablokovaný.
Veľké množstvo z nás, čo počúvame, resp. nahrávame tento podcast počulo o niečom s názvom trolia farma, v skratke IRA alebo Internet Research Agency, ktorá sídli v Petrohrade v Rusku. Pred prezidentskými voľbami v USA vytvorila niekoľko tisíc účtov na viacerých sociálnych sieťach, pričom tie profily sa tvárili ako skutoční obyvatelia USA.
Vo svojich príspevkoch šírili dezinformácie, polarizujúci obsah, podporovali rôzne radikálne skupiny, promovali podujatia, ktoré organizoval Trump, útočili na Hillary Clintonovú. V konečnom dôsledku tak tieto účty mali za cieľ posilňovať nezhody v rámci americkej spoločnosti. Podľa Facebooku bola Internet Research Agency trolia farma schopná zaplatiť až 3 500 reklám a minúť na ne celkovo sto tisíc dolárov.
Môžeme teda vo všeobecnosti povedať, že sociálne siete v boji s dezinformáciami zlyhávajú?
Aj keď je náročné, alebo nie rozumné, takto zovšeobecňovať, tak čoraz viac odborníkov a výskumníkov tvrdí, že sociálne siete naozaj zlyhávajú a stali sa hrozbou pre demokraciu. Vlády na celom svete vynakladajú snahy na manipuláciu informácií na sociálnych sieťach pre svoj vlastný prospech.
Veľakrát sú sociálne siete preplnené nepravdivými informáciami. Dôsledkom toho sa vytvára chaos, ľudia prestávajú veriť v podstate všetkému. Nielen, že prestávajú veriť informáciám, ale aj ľuďom, dokonca demokratickým inštitúciám.
„Pokles dôvery v demokratické inštitúcie je pomerne silný a polarizácia spoločnosti je tiež dnes veľmi silná, nehovoriac o tom že v podstate to dianie na sociálnych sieťach sa začína prelievať aj do fyzického sveta.“
Vidíme, že pokles dôvery v demokratické inštitúcie je pomerne silný a polarizácia spoločnosti je tiež dnes veľmi silná. Nehovoriac o tom, že v podstate to dianie na sociálnych sieťach sa začína prelievať aj do fyzického sveta. To sme videli napríklad pri útoku na Kapitol v USA, ale aj tu na Slovensku, keď skupina ľudí zo sociálnych sietí, ktorí sa tam zradikalizovali začínajú útočiť na lekárov, očkovacie centrá a podobne.
Tu sme trochu odbočili od tej pôvodnej témy. Ale vidíme, že sociálne siete sú naozaj problém, pretože nie je to len niečo, čo sa deje vo virtuálnom svete. Má to svoje dopady aj na svet fyzický, na realitu, kde všetci žijeme.
Ak sa mám vrátiť k tomu, čo sme hovorili, tak najväčšia sociálna sieť v súčasnosti je pravdepodobne Facebook. Čelí aj najväčšiemu počtu káuz, kde viackrát boli zástupcovia Facebooku vypovedať pred americkým kongresom. Facebook väčšinou na tieto kauzy reaguje, povedzme zapieraním, a s odstupom času niekedy príde aj priznanie viny.
„Facebook sa snaží vytvoriť dojem, že mu na boji s dezinformáciami záleží. V skutočnosti ale ignoruje to, akým veľkým a rozšíreným sa problém šírenia dezinformácií na sociálnej sieti stal.“
Čo je však problém, že prax aj bývalí zamestnanci Facebooku viackrát potvrdili že Facebooku v prvom rade záleží na jeho reputácii. To znamená, že Facebook sa snaží uverejňovať správy, v ktorých sumarizuje, koľko rôznych účtov a príspevkov zmazal v súvislosti s bojom proti dezinformáciám. Tým sa snaží vytvoriť dojem, že mu na boji s dezinformáciami záleží. V skutočnosti ale ignoruje to, akým veľkým a rozšíreným sa problém šírenia dezinformácií na sociálnej sieti stal.
Čo sa týka negatívneho vplyvu produktov Facebooku na psychické zdravie, tak Mark Zuckerberg pred Kongresom tvrdil, že na základe toho, že jeho sociálna sieť ľuďom umožňuje medzi sebou komunikovať, nadväzovať kontakty, tak v podstate to má na psychické zdravie pozitívny vplyv. Podľa uniknutých dokumentov ale vidíme, že to vôbec nie je pravda. Dokonca môžeme povedať, že to je presný opak toho, čo dnes vieme.
V prípade vplyvu šírenia dezinformácií počas prezidentských volieb v USA v roku 2016 Facebook priznal vinu až rok po týchto zisteniach. Následne pred Kongresom povedal, že táto situácia je zodpovednosťou aj sociálnej siete a najväčšia priorita v roku 2018 bola zamedziť ďalšiemu šíreniu dezinformácií a ovplyvňovaniu volieb.
Keby sme mali povedať, prečo sociálne siete nezasahujú proti dezinformáciám, aj keď tvrdia že to robia, tak najpravdepodobnejším vysvetlením je, že je za tým zisk. Ako sme spomínali, dezinformácie sú v podstate polarizujúci a emočný obsah, ktorý núti ľudí medzi sebou diskutovať. Sem-tam sa urážať, reagovať na dané príspevky a dané odpovede. Čiže drží ľudí prihlásených na tej platforme. A zase sa dostávame k reklamám a zisku.
„Keď si vyskúšate prezdieľať akúkoľvek webovú stránku dezinformačných webov, zistíte, že je veľmi malá šanca, že by vám to nešlo. Facebook dokáže zablokovať web tak, aby sme ho nevedeli zdieľať na jeho platforme, ale tá vôľa tam asi nie je.“
Sociálne siete ale podľa všetkého majú nástroje, ktorými by vedeli zamedziť šíreniu dezinformácií. Ukázalo sa to napríklad na Facebooku. To sa stalo konkrétne nám v rámci Infosecurity. Chceli sme zdieľať webovú stránku projektu akademikov z New York University, ktorí sa venovali skúmaniu reklám a šíreniu dezinformácií na Facebooku. Facebook nám ale zakázal zdieľať ich webovú stránku.
Keď si vyskúšate prezdieľať akúkoľvek webovú stránku dezinformačných webov – česť výnimkám, pri ktorých sa to urobiť nedá – tak zistíte, že je veľmi malá šanca, že by vám to nešlo. Čiže vidíme, že Facebook dokáže zablokovať nejaký web keď chce, tak, aby sme ho nevedeli zdieľať na jeho platforme, ale tá vôľa tam asi nie je.
Vyjadrenia Facebooku o tom, že boj s dezinformáciami je pre sociálnu sieť prioritou, nie sú pravdivé. Potvrdila to aj ďalšia bývalá zamestnankyňa Facebooku. Povedala, že spoločnosť venuje boju s manipuláciou vo voľbách veľmi malú pozornosť, aj napriek okázalým vyhláseniam PR tímu, ktorý ma Facebook k dispozícii.
Čo sa teda dá so sociálnymi sieťami robiť? Vieme ich nejakým spôsobom motivovať, či nebodaj prinútiť, aby sa týmto problémom venovali?
Určite áno. Napríklad na európskej úrovni sa pripravuje takzvaný Digital Services Act, ktorý by sa mal dotknúť aj veľkých online platforiem a nejakým spôsobom regulovať ich pôsobenie. Cieľom tohto Aktu o digitálnych službách je, okrem iného, aj zmierňovanie systémových rizík ako sú napríklad dezinformácie, ale aj boj s nelegálnym obsahom.
Tu sa asi ukáže časom, aký dopad bude mať táto európska legislatíva na zdravie nášho informačného priestoru. Ale na európskej úrovni máme aj iné iniciatívy, napríklad Kódex postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií.
V roku 2018 bol zavedený pre online platformy, ktoré sa vlastne zaväzujú obmedzovať dezinformácie a zlepšovať svoje politiky, ktoré sa týkajú online prostredia. V tomto prípade ide o samoregulačný nástroj, a teda spoločnosti viac-menej dobrovoľne prijali niečo, čo môžeme nazvať ako samoregulačné normy pre boj s dezinformáciami.
„Boj s dezinformáciami nemusí byť nevyhnutne v ekonomickom záujme platforiem, a preto nemôžeme očakávať, že k takému kroku pristúpia sociálne siete a technologické spoločnosti úplne dobrovoľne.“
V konečnom dôsledku na základe hodnotení môžeme povedať, že kódex priniesol čiastkové úspechy, ale tiež boli identifikované rôzne nedostatky, na ktorých treba stále pracovať. Aby som to celé zhrnul, tak by som povedal, že sociálne siete sa stali naozaj efektívnym priestorom na šírenie dezinformácií.
Boj s nimi nemusí byť nevyhnutne v ekonomickom záujme platforiem, a preto nemôžeme očakávať, že k takému kroku pristúpia sociálne siete a technologické spoločnosti úplne dobrovoľne. Mali by sme reguláciu alebo ko-reguláciu považovať za jedno z riešení, ako vylepšiť stav nášho informačného priestoru.
Ešte mám na teba poslednú otázku. Po tom všetkom čo sme počuli a čo sme sa dočítali na internete, uvažuješ nad tým, že by si opustil sociálnu sieť FB?
Veľmi rád, ale pravdepodobne to nie je možné. Toto je tiež problém, že Facebook má v podstate monopol na poli týchto sociálnych sietí. Kam inam môžem ísť? Môžem ísť na Instagram, ktorý vlastní Facebook, môžem používať WhatsApp, ktorý tiež vlastní Facebook. Môžem používať rôzne komunikačné platformy, ale pravdepodobne tam budem sám, lebo 99% mojich priateľov sa nachádza práve na Facebooku.
Takisto väčšina (ak nie všetky) výstupov ako je aj infosecurity.sk taktiež vychádzajú na Facebooku. Myslím, že v súčasnosti by sme sa bez Facebooku nejakým spôsobom nepohli. Tá sociálna sieť je už takým spôsobom zakorenená v našich životoch a spoločnosti, že najmä pri práci, ktorú vykonávame, je prakticky nemožné, aby sme sa na sociálnej sieti Facebook nenachádzali.
Hovorí šéfredaktor portálu Infosecurity.sk Matej Spišák.
Podcast nájdete TU.
Podcasty si môžete vypočuť aj cez Apple Podcasts, Spotify, Google Podcast a YouTube.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
