Začiatkom augusta sociálne médiá obleteli fotografie a video známej novinárky Moniky Tódovej a sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej z ich spoločnej dovolenky v Tatrách. Zábery zverejnil kontroverzný youtuber a dezinformátor Martin Daňo.
Ten to prezentoval ako veľké odhalenie, ktoré naveky zmení justíciu a pohľad na spravodlivosť na Slovensku. Ako sa k ním dostal a či to naozaj bolo náhodne ako sám tvrdí, je otázne. Podľa portálu Aktuality.sk bol Martina Daňo podporovaný Mariánom Kočnerom už od roku 2019. Vypovedal tak exsiskár Peter Tóth, podľa ktorého mal Kočner Daňove videá v minulosti ovládať podplácaním. Nie je jasné či to môže byť tak aj v súčasnosti, keďže Marián Kočner si odpykáva 19-ročný trest v leopoldovskej väznici v kauze falšovania miliónových televíznych zmeniek.
Samotná novinárka tvrdí, že svoj vzťah so Záleskou neskrývajú. „Martin Daňo alebo aj Robert Fico nás mohli na verejnosti stretnúť už viackrát. Chodíme do divadla alebo aj do reštaurácií. V Tatrách sme napríklad viackrát stretli bývalého riaditeľa NAKA Branislava Zuriana, pozdravili sme sa,“ povedala Tódová.
Napriek tomu odhalenie vyvolalo množstvo vášní a dočkalo sa veľkej podpory opozičných politikov a alternatívnych médií.
Únik tajných informácií a „skompromitované inštitúcie“
Témy sa rýchlo zhostili vysokopostavení politici, ktorí sú dlhodobo známi burcovaním vášní v spoločnosti kontroverznými témami. Na sociálnych sieťach sa objavilo množstvo príspevkov obviňujúcich Záleskú z poskytnutia tajných informácií Tódovej.
Predstaviteľ najväčšej opozičnej strany SMER-SSD, Robert Fico, na svojom facebookovom účte hovorí o mediálno-justičnej mafii. Dvojicu obviňuje zo zverejňovania klamstiev a vynášania „drakonických rozsudkov v neprospech opozície“. Nakoniec dodal, že ich úloha je „maximálne prispieť k splneniu politického zadania Matoviča z roku 2020. Zlikvidovať a pozatvárať opozíciu za každú cenu s použitím akýchkoľvek nezákonných aj protiústavných prostriedkov“.
Ku kauze sa vyjadril aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Ten poukazuje na možný konflikt záujmov medzi sudkyňou Záleskou a novinárkou Tódovou. Sudkyňu obvinil z údajného nezákonného poskytovania výhod kajúcnikom, o ktorých vo svojich článkoch píše aj novinárka Tódová. Taktiež zdôrazňuje, že Tódová píše aj o prípadoch, v ktorých rozhoduje práve Záleská. Hovorí o „lipšicovom systéme,“ v ktorom má byť dvojica zapletená.
S Lipšicom Tódovú a Záleskú spája aj Milan Uhrík, podľa ktorého ide o organizovanú skupinu. Táto organizovaná skupina má podľa Ľuboša Blahu likvidovať ľudí a zneužívať systém súdnej moci. „Najskôr vás médiá očiernia, potom si na vás prokuratúra niečo vymyslí a nakoniec im to sudkyňa prikryje…Hovorí sa tomu tiež – mafia,“ povedal Blaha.
Pridal sa aj známy internetový konšpirátor a extrémista Daniel Bombic, na internete známy ako Danny Kollar. Ten na svojich sociálnych médiách dlhodobo podporuje naratív o likvidácii opozície a skorumpovanej polícii či súdnictve. Záleská a Tódová sú podľa neho súčasťou mafie v súdnictve, ktorá má fungovať pod taktovkou Igora Matoviča a Daniela Lipšica.
Aj napriek mnohým snahám zdiskreditovať vládu, orgány činné v trestnom konaní alebo médiá a súdnictvo je dnes už mnoho bývalých vysoko postavených verejných činiteľov za vlád Smer-SSD právoplatne odsúdených. Nie preto, že Matovič, Lipšic alebo Čaputová chcú takto zlikvidovať stranu Roberta Fica, ale preto, lebo polícia vyšetruje korupciu, podplácanie, zneužívanie právomocí a iné závažné trestné činy.
Snaha využiť každú možnú situáciu či kauzu, alebo aj vzťah novinárky a sudkyne, na pretláčanie naratívu o likvidácii opozície je len dôkazom toho, že Slovensko je stále právny štát a že aj tí, ktorí mohli mať niekedy pocit beztrestnosti, môžu čeliť vážnym obvineniam.
Tódová sa už investigatíve nevenuje
Za necelé dva týždne od zverejnenia videa z Tatier sa ku vzťahu Tódová – Záleská vyjadril skoro každý. Nie všetci na kauzu reagovali negatívne. Avšak, bohužiaľ, ako to na slovenskej dezinformačnej scéne býva zvykom, vyššie uvedené vyjadrenia sú len malým zlomkom z rôznych konšpirácií, ktoré sa na sociálnych sieťach šíria, a to bez akýchkoľvek dôkazov.
Mnohým leží na srdci hlavne fakt, že Tódová je aktívna novinárka a Záleská je sudkyňa, ktorá rozhoduje vo viacerých politicky exponovaných kauzách.
Podľa jej vlastných slov sa však Tódová, po dohode so šéfredaktorom Denníka N Matúšom Kostolným už investigatíve nevenuje. Odkedy sa priatelí so Záleskou, o odhaľovaní káuz, ktoré by mohli skončiť na súde, už nepíše. Zo spravodajstva prešla na publicistiku a ubezpečuje, že jej práca s výkonom sudkyne Záleskej nijako nesúvisí a žiadne tajné informácie si neposúvajú.
Po viac ako týždni prelomila mlčanie aj Záleská a požiadala o vypočutie na pôde Súdnej rady. Tam v krátkom stanovisku vylúčila akékoľvek obvinenia z vynášania utajovaných informácií zo spisov alebo sprenevery svojmu sudcovskému povolaniu.
„Nikdy som nevyniesla, nesprístupnila, nedala informáciu, ktorú povinnosť mám chrániť, ktorá vyplýva zo súdneho spisu, žiadnej inej neoprávnenej osobe, nie len Monike Tódovej,“ bránila sa Záleská.
Zároveň uviedla, že nie je povinná oznamovať svoje súkromné vzťahy tak, ako to nikdy neoznamujú ani ďalší sudcovia. Poukázala na to, že Tódová nijako nefigurovala v prípadoch, v ktorých rozhodovala. Podobne ako Tódová, Záleská tvrdí, že svoj vzťah s novinárkou nijako neskrývala a minimálne traja členovia alebo členky Súdnej rady ich už spolu niekedy stretli.
Čo sa týka dôveryhodnosti v rozhodovaní, Záleská zdôraznila, že sa nerozhoduje na základe niekoho objednávky, ale na základe dôkazov a že každé jej rozhodnutie podlieha kontrole vyšších súdnych inštancií.
Novinári sa s podobnými situáciami stretávajú často
Je potrebné povedať, že do podobných situácií sa pri výkone svojej práce novinári dostávajú pomerne často. Na Slovensku máme hneď niekoľko prípadov verejne známych a činných osôb, ktoré boli alebo sú v podobnej situácii ako Tódová so Záleskou.
Podľa šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného sa každý novinár môže dostať do konfliktu záujmov, napríklad keď má písať o téme alebo ľuďoch, ku ktorým má bližší vzťah. „Slušní a seriózni novinári majú presne pre takéto prípady spísané etické kódexy. V nich sa jasne hovorí, že novinár má na konflikt záujmov upozorniť svojho editora alebo priamo šéfredaktora a ten má rozhodnúť, či môže ďalej pokračovať v téme alebo sa z nej musí stiahnuť,“ vysvetlil.
Najaktuálnejším príkladom môže byť napríklad komentátor Denníka N Martin Milan Šimečka, ktorého syn Michal Šimečka je podpredseda Európskeho parlamentu a predseda kandidujúcej strany Progresívne Slovensko. Kvôli jasnému konfliktu záujmov vyplývajúceho zo vzťahu otec – syn, sa Milan Šimečka už spravodajstvu ani investigatíve a odhaľovaniu káuz nevenuje.
Podľa Ministerstva vnútra je konflikt záujmov bežný a nie je automaticky nezákonný. Žiadny zákon nezakazuje mať konflikt záujmov. Zakazuje to, aby osoba pôsobiaca vo verejnej službe, ktorá je v nejakom konflikte záujmov, v tejto situácii aj konala.
Podľa predsedu Súdnej rady Jána Mazáka rada aktuálne nedisponuje žiadnymi dôkazmi o porušovaní povinností pri výkone súdnickeho povolania. Nič také sa zatiaľ nepreukázalo, a teda naratívy šírené opozíciou a dezinformačným spektrom nie sú zatiaľ ničím iným len konšpiráciami.
Konflikt záujmov
Udržiavanie dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát je dôležitým princípom súdnictva v každej krajine. Na Slovensku v tomto už dlho kráčame po veľmi tenkom ľade. Výskumy potvrdzujú, že obavy o slobodu médií, spravodlivé voľby, ale aj nedôvera parlamentu sú rekordne vysoké.
Je pravda, že vzťah novinárky a sudkyne v takto polarizovanej a nedôverčivej spoločnosti, ktorá navyše podľahla konšpiráciám a hoaxom, môže vyvolať otázky o prípadnom konflikte záujmov. Súkromné vzťahy sú ale osobnou záležitosťou a sudcovia, novinári či politici, rovnako ako všetci jednotlivci, majú právo na súkromný život.
Zatiaľ čo vzťah Milana a Michala Šimečku sa nedá poprieť a je verejne známy, Tódová a Záleská o svojom vzťahu verejne neinformovali, no zároveň to ani nebolo ich povinnosťou. Po nedávnej medializácii ich vzťahu a vlne konšpirácií je však namieste, aby boli informácie z oboch zainteresovaných strán správne odkomunikované.
Slovensko sa nachádza v turbulentnom období, hlavne s ohľadom na blížiace sa predčasné parlamentné voľby. Preto je dôležité, aby sme nepodľahli povrchným špekuláciám.
V kauze Tódová – Záleská sú názory polarizované. Na jednej strane sú chabé obvinenia a špekulácie o možnom konflikte záujmov a potenciálnom zneužívaní funkcie. Na strane druhej sú dôkazy o transparentnosti a pokusoch obidvoch strán riadiť sa svojimi profesijnými etickými normami.
Konšpirácie a spochybňovanie ich profesnej práce a rozhodovaní len na základe medializácie ich vzťahu a bez dôkazov môže byť vnímané ako snaha o diskreditáciu, motivovaná inými politickými alebo osobnými záujmami. Zneužívanie témy na šírenie konšpirácií vo verejnom priestore je v situácii, v akej sa krajina nachádza, veľmi nebezpečné.
Podľa výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) zo začiatku tohto roka až dvaja z troch slovenských novinárov za uplynulý rok čelili hrozbám a vyhrážkam. Verbálne a online útoky sú pritom podnecované práve verejnými útokmi alebo vyjadreniami politikov k témam, ktorým sa novinári venujú.
Nie je to vzťah novinárky a sudkyne, ale podobné vyjadrenia vysokopostavených verejných činiteľov s obrovským dosahom na sociálnych sieťach, ktoré prispievajú k čoraz väčšej nedôvere voči slovenským médiám a justícii. Verejné burcovanie a podnecovanie hnevu proti novinárke v krajine, kde už jeden novinár za svoju prácu zomrel, je obzvlášť nebezpečné.
Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
