Igor Bukovský absolvoval odbor všeobecné lekárstvo na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Špecializáciu má v odbore Normálna a patologická fyziológia a v rámci dizertačnej práce sa venoval výskumu včasných štádií aterosklerózy. Ako odborník sa zameriava na problematiku výživy a na trendy v oblasti životosprávy. V Bratislave má vlastnú kliniku, je členom niekoľkých asociácií a aj autorom viacerých kníh.
Bukovského „rekvalifikácia“
Bukovský sa pred vypuknutím pandémie COVID-19 vyjadroval iba z pozície výživového poradcu a dietológa. Na to je naviazaná jeho propagácia vegetariánskej stravy a prírodnej liečby.
V minulosti bol aj externým spolupracovníkom viacerých tradičných médií (RTVS, SME, TV Markíza). Príkladom je rozhlasová rubrika Vieme, čo jeme, ktorú vedenie RTVS ukončilo minulý rok z dôvodu prehodnotenia obsahu programovej služby.
Po vypuknutí pandémie začal Bukovský spochybňovať závažnosť COVID-19 a význam protipandemických opatrení, vrátane očkovania. Tento prístup kritizovali viacerí odborníci z oblasti zdravotníctva, novinári, ale aj vládni predstavitelia. Aj napriek kritike si Bukovský našiel publikum, a to predovšetkým vďaka sociálnej sieti YouTube a dezinformačným médiám (Zem&Vek, Slobodný vysielač, Hlavný denník).
Dôkazom zmeny Bukovského rétoriky je aj to, že rozhodnutie RTVS o ukončení Vieme, čo jeme označil za politicky motivované a vinil zaň vtedajšieho premiéra Igora Matoviča.
Bukovský vs. očkovanie
Podľa Bukovského „vakcína proti vlaňajšiemu vírusu nemôže chrániť pred dnešným vírusom viac a lepšie ako samotný kontakt s vlaňajším vírusom“. Má na mysli tzv. delta variant COVID-19, ktorý bol v Európe prvýkrát zaznamenaný vo Veľkej Británii.
Ako ale zdôrazňuje prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ „… najväčší problém so šírením koronavírusu v Británii majú ľudia, ktorí ešte nie sú zaočkovaní. Len minimum zaočkovaných má ťažký priebeh a vyžaduje hospitalizáciu.“ To potvrdzuje aj virológ SAV Boris Klempa, podľa ktorého je výrazne znížená pravdepodobnosť ťažkého priebehu ochorenia pri plne zaočkovanom človeku.
Bukovský navyše tvrdí, že ten, kto prekoná COVID-19 získa „dlhodobú a zrejme až doživotnú imunitu“. Podľa imunológa Vladimíra Leksu zo SAV je po ochorení „človek zvyčajne imúnny, ale iba v prípade, že ochorenie prežije. Imúnny je však aj po očkovaní, pri ňom navyše neochorie a neumiera“. Toto staršie Leksovo tvrdenie je ale potrebné mierne spresniť, pretože doteraz sú na Slovensku evidované tri možné a jedno pravdepodobné úmrtie v spojitosti s očkovaním.
Súvisiace: Doba COVID-ová a explózia dezinformácií
Navyše, k 22. júnu 2021 bolo u nás evidovaných celkovo 6 402 podozrení na nežiaduce účinky. To je ale stále vo veľkom nepomere k celkovému počtu zaočkovaných (prvou dávkou 1 978 168 osôb, druhou dávkou 1 420 954 osôb), čím je iba potvrdená bezpečnosť vakcín.
Leksa ďalej zdôrazňuje že ten, kto prekonal ťažký priebeh COVID-19 má horšiu odolnosť voči tomuto ochoreniu ako ten, kto mal miernejší priebeh. Najmä starším pacientom s ťažkým priebehom preto „hrozí, že v budúcnosti môžu na COVID-19 ochorieť znovu“. Bukovského tvrdenie je tak klamlivé a nanajvýš nezodpovedné.
„COVID-byro“ neexistuje
Veľká časť Bukovského kritiky je namierená na MZ SR a s ním spojené „COVID-byro“. Tento tajuplný spolok sa podľa neho nesnaží „chrániť naše zdravie“, zato nás „zastrašuje a emotívne vydiera“. Bukovský tieto tvrdenia ničím nepodkladá. Slúžia mu tak iba na delegitimizáciu protivníka v podobe MZ SR.
Bukovský tým ukazuje vlastné konšpiračné zmýšľanie a nehľadí ani na úskalia takejto rétoriky. Podľa Sukeľa práve „konšpiračná scéna veľkou mierou prispela k tomu, že máme toľko obetí“. Kriticky sa voči lekárom-popieračom vyjadril aj Klempa. Podľa neho takáto situácia „zneisťuje verejnosť a v konečnom dôsledku môže viesť k stratám na životoch“.
