Keď sa v roku 2020 po vypuknutí pandémie koronavírusu začali vo veľkom šíriť nielen staré, ale aj nové dezinformácie, médiá a organizácie zamerané na fact-checking začali oveľa intenzívnejšie venovať pozornosť vyvracaniu faktov.
K prívalu nepravdivých informácií prispeli aj tvrdenia bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa o údajných volebných podvodoch, ktoré viedli k útoku na Kapitol po prezidentských voľbách v roku 2020. Ruská invázia na Ukrajinu či izraelsko-palestínsky konflikt sú taktiež bohatým zdrojom klamlivých tvrdení.
To všetko prispelo k vzniku nových fact-checkingových organizácií. Centrum pre výskum žurnalistiky The Reporters’ Lab na Sanford School of Public Policy na Duke University každoročne zverejňuje správu z monitoringu fack-checkingových organizácií. V roku 2023 evidovali 417 oficiálnych overovateľov faktov, aktívnych vo viac ako 100 krajinách a 69 jazykoch.
Napriek tomu, že fact-checking je reaktívnym nástrojom, môže napomáhať k zvyšovaniu odolnosti voči dezinformáciám. Vďaka aktívnemu overovaniu faktov v informačnom priestore totiž rastie povedomie o mediálnych manipuláciách, môže tiež prispievať k mediálnej gramotnosti a kritickému mysleniu.
Čím sa vyznačuje verifikácia a overovanie faktov?
Definícia Cambridge Dictionary uvádza, že fact-checking je „proces kontroly správnosti všetkých faktov v napísanom texte, novinovom článku, prejave a podobne“. Podľa novinára a reportéra Craiga Silvermana sa termín fact-checking často zamieňa s verifikáciou. Tá je vlastná práve novinárom a rozumie sa pod ňou jednoduché overenie správnosti výroku pri tvorbe mediálneho obsahu.
Na druhej strane, fact-checking je komplexnejším postupom, ktorý využíva metódy verifikácie. Organizácie, ktoré sa tomuto postupu venujú v praxi, overujú iba informácie, ktoré je možné overiť. Ak teda tvrdenie nie je možné overiť – napríklad pre nedostatok informácií – býva označené ako neoveriteľné.
„Okrem toho, že je podľa mňa v dobe informačného presýtenia a chaosu (t. j. dobe postfaktuálnej) dôležité, aby existovali nezávislé inštitúcie, ktoré posúdia pravdivostnú hodnotu virálnych dezinformácií či nepravdivých tvrdení, osobne vnímam význam fact-checkingu aj ako istú formu historického archívu – v zmysle zachytenia toho, čo, kedy, na akých kanáloch a s akou viralitou sa šírilo,“ povedal pre Infosecurity Robert Barca, slovenský fact-checker. Barca overuje tvrdenia pre AFP Fakty, slovenskú verziu AFP Fact Check.
Samotný termín fact-checking vznikol v Spojených štátoch amerických v 20. rokoch 20. storočia. Noviny, časopisy a vydavatelia kníh si v danom čase začali najímať profesionálov špecializujúcich sa na fact-checking.
Historicky sa táto oblasť považovala za ženskú prácu a minimálne do 70. rokov 20. storočia mohli túto prácu vykonávať v mediálnom priestore výlučne alebo prevažne ženy. Dnes si však s pomocou internetu môže informácie overiť aj samotný konzument.
Kvalitný fact-checking si môžete urobiť aj doma
Existujú dva spôsoby overovania faktov. Takzvaný ante hoc fact-checking je predbežná kontrola, ktorej cieľom je identifikovať chyby v texte pred jeho publikovaním. Post-hoc fact-checking nasleduje až po zverejnení textu.
Medzinárodná fact-checkingová organizácia AFP vydala príručku na overovanie informácií, podľa ktorej postupujú profesionálni overovatelia faktov vo svete. Tu je niekoľko jednoduchých tipov, ako sa dajú kriticky a efektívne overiť tvrdenia.
- Pri overovaní faktov používajte dôveryhodné a spoľahlivé zdroje. Sem patria spravodajské organizácie, oficiálne vládne webové stránky a akademické inštitúcie. Veľké spravodajské redakcie majú často tím zamestnancov, ktorí sa priamo špecializuje na overovanie informácií, ako napríklad americký denník The Washington Post alebo medzinárodné spravodajské organizácie ako AP či Newsweek.
- Preštudujte si viacero nezávislých zdrojov. To vám pomôže získať širší a ucelenejší obraz o situácii a zaistí, že sa nenecháte ovplyvniť jediným pohľadom na situáciu alebo problém.
- Snažte sa nájsť dokumentáciu, ktorá potvrdzuje uvedené tvrdenia. Môžu to byť napríklad rôzne štúdie, dáta alebo iné zdroje informácií. Okrem nájdenia zdrojov je rovnako dôležité poznať autora článku.
- Uvedomte si, že každý človek, ako aj médiá vyznávajú nejaké hodnoty. Pomôže vám to vyhnúť sa tomu, aby ste sa nechali ovplyvniť zavádzajúcimi alebo neobjektívnymi informáciami.
- Využite nástroje a platformy na overovanie faktov. Existuje mnoho online nástrojov, ktoré vám môžu uľahčiť overovanie informácií. Patria sem napríklad EUfactcheck, StopFake, slovenská stránka Demagog.sk alebo slovenská verzia AFP.
Dodržiavanie rovnakých pravidiel pri vyhodnocovaní obsahu zaisťuje napríklad Medzinárodná sieť na kontrolu faktov (International Fact-Checking Network, ICFN), ktorá združuje veľké množstvo fact-checkingových organizácií z celého sveta. Platforma spadá pod Inštitút Poynter a disponuje príručkou, ktorá zabezpečuje zdieľanie rovnakých princípov a postupov pre fact-checking u členských organizácií.
Okrem zmienených rád si môžete nainštalovať rôzne rozšírenia prehliadača, ktoré pomáhajú overovať fakty počas prehliadania webu. Medzi takéto spadá napríklad rozšírenie Media Bias/Fact Check, medzinárodnej stránky pre overovanie kvality informačných zdrojov, pre prehliadače Chrome a Firefox. Dostupných a zväčša bezplatných nástrojov však existuje veľké množstvo.
Potrebné je však poukazovať aj na limkty alebo nedostatky fact-checkingu v dnešnom svete. „Fact-checking sa nedá považovať za všeliek, naopak treba vnímať jeho limitácie. Obzvlášť v prostredí, v ktorom systematicky absentuje jednak výučba k mediálnej gramotnosti či kritickému mysleniu, a taktiež kvalitná strategická komunikácia zo strany štátu, a v ktorom naopak prekvitá neúcta k vzdelaniu a nezávislým médiám živená konkrétnymi jednotlivcami z radov najvyšších ústavných činiteľov,“ tvrdí Barca.
Debunking a prebunking: reakčné a prevenčné mechanizmy
Zatiaľ čo fact-checking slúži na overovanie pravdivosti tvrdení, debunking sa používa na vyvrátenie falošných tvrdení. Podľa slovníka Merriam-Webster debunking znamená „odhaliť faloš alebo nepravdivosť“. Vyžaduje aktívnejší prístup, teda okrem identifikácie nepravdy ako je tomu pri fact-checkingu, prináša dôkazy a upravuje nepravdivú informáciu na správnu mieru.
Podobne ako fact-checking, aj debunking sa začal používať v Spojených štátoch amerických v 20. rokoch minulého storočia. Často je pritom spájaný so skúmaním kontroverzných tém, ako sú UFO, rôzne konšpiračné teórie či alternatívna medicína. Používa sa však aj pri pokusoch vyvrátiť tvrdenia politických oponentov.
Okrem termínu debunking existuje aj takzvaný prebunking, používaný na preventívne vyvrátenie vopred očakávaných falošných naratívov. Podstata preventívneho overovania informácií spočíva v snahe zamedziť, aby ľudia uverili dezinformácii, a to prostredníctvom preventívneho vystavenia publika dezinformácii súčasne s jej objasnením, resp. vyvrátením.
Pre tento účel bolo napríklad vyvinutých viacero interaktívnych hier, ktoré majú zvyšovať povedomie o taktikách dezinformátorov a interagovať najmä s mladším publikom. Medzi takého hry patrí napríklad Bad News, kde je hráč majiteľom webovej stránky šíriacej klamlivé informácie či hra Go Viral!, ktorá upozorňuje na existenciu tzv. komôr ozvien (echo chambers) počas pandémie COVID-19.
Napriek tomu sa dnes objavujú nové výzvy, ktorým musia fact-checkeri čeliť. Barca hovorí predovšetkým o rozvoji nástrojov generatívnej umelej inteligencie zameraných na tvorbu obsahu, ktoré dnes ďaleko prekonávajú nástroje schopné takýto AI-generovaný obsah spoľahlivo odhaliť.
„Jednoducho povedané, ako fact-checkeri sme „pozadu“, čo sa ukázalo už počas slovenských parlamentných volieb v septembri 2023. Obávam sa však toho, že globálnu pozornosť tento technologický deficit získa až v „supervolebnom“ roku 2024, kedy nás čakajú kľúčové voľby v najmenej 64 krajinách po celom svete,“ podčiarkuje Barca.
Za odmietnutím tvrdenia musí nasledovať vysvetlenie
Príručka The Debunking Handbook, ktorú napísal tím 22 odborníkov na dezinformácie, identifikuje štyri kľúčové časti vyvracania mýtov:
- Najprv uveďte fakty. Ak je to možné, je ideálne ako prvé uviesť pravdivé informácie. Pripravíte si tak pôdu pre vaše nasledujúce argumenty. Nespoliehajte sa však na jednoduchú argumentáciu typu „táto informácia nie je pravdivá“, pretože sa môže stať, že vás daná osoba prestane počúvať. Pravdivá informácia by nemala znieť zložito. Pokiaľ je však daná informácia veľmi komplexná a nedá sa vysvetliť jednoducho, v takom prípade je lepšie začať s vysvetlením, prečo je mýtus nepravdivý, a až potom pokračovať s vysvetľovaním faktov.
- Poukážte na nepravdivé tvrdenia. Zopakujte nesprávnu informáciu len raz, a to priamo pred jej opravou. Zbytočnému opakovaniu nepravdivého tvrdenia sa však treba vyhnúť, pretože opakovanie spôsobuje, že sa informácia môže začať javiť ako pravdivá.
- Vysvetlite, prečo sú dané tvrdenia nesprávne. Uistite sa, že vyvrátenie tvrdenia je jasné a zrozumiteľné. Namiesto toho, aby ste len sucho skonštatovali, že tvrdenie je nesprávne, je prospešné vysvetliť, prečo bola chybná informácia pôvodne považovaná za pravdivú a prečo je teraz jasné, že to tak nie je. Takéto podrobné opravy podporujú trvalú zmenu presvedčenia v priebehu času a chránia pred návratom k pôvodnému názoru. Ak je to možné, vysvetlite, prečo je dané tvrdenie nepravdivé, a to nielen poskytnutím faktickej alternatívy, ale aj poukázaním na logické alebo argumentačné chyby, ktoré sú súčasťou danej dezinformácie.
- Na konci vašej argumentácie zopakujte fakty. Je dôležité, aby to bolo to posledné, čo u čitateľa zarezonuje.
Barca okrem zmienených rád poukazuje ešte na ďalší aspekt: „Väčšina sociálnych sietí je naprogramovaných tak, aby udržiavali našu pozornosť čo najdlhšie. Produktom, ktorý sociálne siete generujú, sú používatelia samotní, ktorí tvoríme pridanú hodnotu pre inzerentov platiacich platformám za reklamu.“ Algoritmy nám podľa fact-checkera servírujú citovo zafarbený obsah, ktorý zapadá do našich predstáv o svete, do našich obáv a predsudkov.
„Preto, ak narazíme na obsah, ktorý v nás spustí silnú emocionálnu reakciu, či už ide o hnev, nenávisť, zdesenie či smútok, mala by nám všetkým zablikať kontrolka – nejde náhodou o hoax, poplašnú správu, fabuláciu, prekrútenie reality či otvorenú lož?“ Pre Infosecurity Barca zdôraznil, aby si používatelia sociálnych sietí dávali pozor a urobili si takúto skúšku správnosti predtým, než obsah zazdieľajú svojim známym.
Článok vznikol s podporou NATO. Za obsah sú výhradne zodpovední jeho autori.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
