Už sme si ukázali, prečo sú dezinformácie efektívnejšie než boj s nimi. Následne aj to, ako dezinformácie fungujú. V poslednej časti sa zameriame na to, aký je efekt dezinformácií na spoločnosť.
Dezinformácie ako súčasť hybridnej vojny
Dezinformačné kampane sú súčasťou hybridnej vojny, ktorá v súčasnosti prebieha. Zdroje dezinformácií je pomerne jednoduché vystopovať. Vidíme to vo výstupoch spoločnosti Semantic Vision, ale aj iných nástrojov sledujúcich online komunikačný priestor.
Dáta ukazujú, že významným zdrojom dezinformácií v stredoeurópskom priestore je Rusko a Čína, ale aj niektoré extrémistické americké zdroje.
Pokiaľ ide o využívanie dezinformácií v hybridnej vojne, tak nejde o nič nové. Na ich význam upozorňoval už čínsky mysliteľ Sun Tzu v Umení vojny, keď napísal, že „Skutočným tajomstvom je schopnosť zmiasť protivníka tak, že nie je schopný rozpoznať náš skutočný úmysel”.
Na to, že dezinformácie sú významným nástrojom hybridnej vojny, dlhodobo upozorňuje Alexandra Alvarova, ktorá poukazuje na to, že oficiálna ruská bezpečnostná stratégia považuje dezinformácie za kľúčový nástroj.
Tento ruský postoj jednoznačne vyjadril vo februári 2016 Andrej Kručkik na Infoforum 2016, keď zdôraznil, že Rusko pracuje na stratégiách v informačnej oblasti, ktoré sa vyrovnajú jadrovým zbraniam.
Zamerajme sa však na efekt dezinformačnej hybridnej vojny na spoločnosť z pohľadu behaviorálnej vedy.
Polarizácia spoločnosti
Sociálne siete uzatvárajú ľudí do prefiltrovaných bublín, pretože im to dáva možnosť kontrolovať čas, ktorý strávia na sociálných platformách ako je Facebook, Instagram alebo Youtube. To im umožňuje predať viac reklamy, prípadne generovať zisky inak.
Uzatváranie do predfiltrovaných bublín funguje aj v prípade dezinformácii. Ľudia sú konfrontovaní s príspevkami, ktoré potvrdzujú ich názory. Postupne sú dezinformácie, ktorým je jedinec vystavený, stále extrémnejšie a emocionálnejšie. Výsledkom je rozdelenie spoločnosti na MY a ONI.
Celý tento proces vedie k nárastu polarizácie spoločnosti a vytráca sa schopnosť jednotlivých skupín nájsť akýkoľvek priesečník pre riešenie aktuálnych spoločenských problémov. Dôvodom je, že riešenia, ktoré navrhujú jednotlivé bubliny, sú neakceptovateľné pre ostatné bubliny. Následne sa bubliny od seba stále viac vzďaľujú.
Podobne tento proces popísal Mušaraf Sherif v experimente zvanom Robbers Cave, kde ukázal, že umelé vyvolávanie napätia medzi skupinami viedlo k ich polarizácií a neochote spolupracovať.
Momentum k polarizácii bolo dokonca hnané skupinovou dynamikou aj potom, čo vonkajšie podnety prestali skupiny ovplyvňovať. Jednotlivé skupiny i naďalej produkovali vlastné naratívy, prečo MY sme lepší než ONI.
V reálnom svete vidíme, že proces polarizácie je aktívne podporovaný dezinformačnými centrami. Príkladom je ruské zasahovanie do amerických volieb v roku 2016. Sú zmapované tisícovky účtov na sociálnych médiách, ktoré sa tvárili ako americké, ale v skutočnosti boli ovládané pomocou ruských botov.
Väčšina z nich podporovala Donald Trumpa, ale našli sa aj skupiny, ktoré šírili extrémne liberálne, v americkom význame ľavicové, dezinformácie, prípadne sa prezentovali ako extrémistické černošské hnutia.
Od polarizácie je iba krok k fyzickému napádaniu
Polarizácia spoločnosti však nie je konečným cieľom dezinformačných stratégií. Tým je rozklad spoločnosti.
Slovensko je krásnym príkladom, kam spoločenská polarizácia vedie:
- bubliny sa hermeticky uzatvárajú stále viac a viac
- bubliny akceptujú stále extrémnejšie názory, a v rámci skupiny rastie miera záväzku byť v súlade s týmito názormi
- názory, ktoré nie sú v súlade s existujúcim presvedčením bubliny, sú a priori odmietané, ide o proces, ktorému sa v behaviorálnej vede hovorí efekt názorovej konzistencie
- postupne prestávajú byť odmietané nielen akékoľvek odlišné názory, ale aj nositelia týchto „iných” názorov
- MY vs. ONI sa naďalej prehlbuje a vytvára sa atmosféra, v ktorej sú akceptované stále extrémnejšie spôsoby vymedzenia voči tým ostatným, včetne verbálneho napádania
- tento proces nekončí iba narastajúcim verbálnym napádaním
- vytvára sa atmosféra, v ktorej sa fyzické napádanie stáva akceptovateľné
- … a mohol by som pokračovať
Behaviorálna veda zdôrazňuje, že kontext je kriticky dôležitý pre to, ako sa správame. Dokonca aj ľudia, ktorí sa domnievajú, že majú silné morálne zásady, sa začínajú v určitom kontexte správať deviantne.
Príkladom je slávny väzenský experiment na Stanfordskej Univerzite, keď študenti, ktorým bola pridelená úloha dozorcov, začali postupne zavádzať metódy psychických a fyzických trestov, ktoré boli v absolútnom rozpore so stanovenými „zákonmi väzenia”.
Ešte rýchlejšie sa deviantné správanie šíri, pokiaľ je aktívne podnecované, čo je skutočnosťou v prípade „autorít”, ktoré dezinformácie aktívne šíria.
Konečným dôsledkom polarizácie je spoločenský chaos. A to nielen neschopnosť spoločnosti prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré by tento proces zastavilo, ale aj neschopnosť riešiť akékoľvek ďalšie spoločenské problémy.
Ak sa k akémukoľvek rozhodnutiu dospeje, stále je akceptované iba časťou populácie a bojkotované populáciou, ktorá inklinuje k druhému extrému.
Existuje cesta von z bludného kruhu?
Pokiaľ je proces polarizácie už naštartovaný, je veľmi ťažké ho zastaviť. Aj v prípadoch, keď dochádza k zastaveniu šírenia dezinformácií, momentum k polarizácií naďalej pretrváva.
Účastníci Robbers Cave experimentu pokračovali vo vzájomnej animozite a vytváraní nových naratívov, prečo MY sme lepší než ONI, aj po ukončení experimentu.
Polarizáciu sa podarilo zastaviť až potom, keď členovia jednotlivých skupín museli spolupracovať na riešení spoločných problémov.
Opätovné nastolenie dialógu, nutnosť počúvať argumentáciu druhej strany a predovšetkým spoluzodpovednosť za vyriešenie problému, dokázali eliminovať extrémne postoje a znižovať animozitu.
Mimochodom, podobný model sa osvedčil aj v americkom súdnictve. Sudcovia menovaní Republikánskou stranou obyčajne dávali vyššie tresty za rabovanie obchodov a nižšie tresty za zločiny spáchané s použitím strelných zbraní.
Ich kolegovia nominovaní Demokratickou stranou mali opačnú tendenciu. Z tohto dôvodu je pri zostavovaní trestných senátov v súčasnosti snaha mať sudcov nominovaných Republikánmi aj Demokratmi. Výsledkom je vyššia objektivita, pokiaľ ide o posudzovanie trestných činov.
V poslednej dobe sa predovšetkým v USA objavili projekty zamerané na depolarizáciu spoločnosti. Ide o projekty iniciované mimovládnymi organizáciami a výrazne sa na nich podieľa napríklad americký Behavioral Insights Team vedený Michaelom Hallsworthom.
A na záver, opäť citát čínskeho mysliteľa Sun Tzu, ktorý v Umení vojny zdôraznil, že „Najväčšími víťazstvami sú tie, ktoré nevyžadujú žiadnu vojnu”.
Dezinformácie sú významným nástrojom, ktoré tomu napomáhajú a majú za cieľ spoločenský rozklad, chaos a elimináciu schopnosti prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré by túto cestu do pekiel zastavilo.
