Silu propagandy, ktorú je možné šíriť prostredníctvom kinematografie, si štáty uvedomovali už od čias prvej svetovej vojny. Filmy sa tak už vtedy stali prostriedkom budovania patriotického sentimentu. Vďaka svojej dostupnosti sá totiž dajú ľahko šíriť medzi masy.
Podobne k tvorbe filmov pristupujú aj niektorí autori tvoriaci v Rusku. Prostredníctvom filmov, z ktorých najnovší nesie názov Svedok, zaujato informujú o udalostiach z februára 2022 vedúcich k invázii Ukrajiny.
Svedok – alternatívne vysvetľovanie udalostí z februára 2022
Film Svedok, ktorý do ruských kín dorazil 17. augusta 2023, zachytáva príbeh fiktívnej postavy belgického huslistu Daniela Cohena. Ten prišiel pár dní pred inváziou do Kyjeva s plánom odohrať koncert pre ukrajinského oligarchu.
Stal sa však svedkom toho, ako ukrajinské jednotky zabíjajú civilné obyvateľstvo a obviňujú z týchto činov Rusko, ktorého cieľom má byť oslobodenie Ukrajiny spod Západom podporovanej nacistickej junty.
V záberoch sa objavujú tetovania svastík, muž oblečený v tričku s tvárou Hitlera či ukrajinskí vojaci užívajúci drogy. Ide prakticky o kombináciu niekoľkých hlavných naratívov, ktoré sú Kremľom šírené s cieľom ospravedlňovania vlastnej nevyprovokovanej agresie.
Svedok je tak prvým výsledkom toho, čo avizovali ruské autority, keď hovorili o zvýšení investícií do produkcie filmov podporujúcich ich úsilie na Ukrajine. Túto úlohu zadal Vladimir Putin ruskému ministerstvu kultúry.
Odhadované náklady filmu sa vyšplhali na 200 miliónov rubľov (približne 1,7 milióna eur). Zárobky v prvých dvoch týždňoch od premiéry filmu však dosiahli len približne 14 miliónov rubľov (približne 120-tisíc eur).
Napriek tomu, že vďaka zákazom väčšiny hollywoodskych filmov v Rusku nečelila snímka výraznej konkurencii, bol záujem o ňu veľmi nízky. V hodnoteniach na portáli IMDb obdržal film jednu hviezdičku z desiatich možných.
Podobné príklady z minulosti
Ruský oligarcha a bývalý blízky spolupracovník prezidenta Putina Jevgenij Prigožin v minulosti vlastnil spoločnosť Aurum. Tá sa svojou kinematografickou tvorbou podieľala na glorifikácii činov žoldnierskej Wagnerovej skupiny a počas posledných rokov výrazne prispela k ruskej filmovej propagande.
Spoločnosť stojí napríklad za produkciou filmu Granit. Ten vykresľuje, ako Rusko vyslalo do Mozambiku skupinu špecialistov s cieľom vycvičiť protiteroristické jednotky na boj proti skupinám podporovaným teroristickou organizáciou ISIS.
Granit, ktorý je hlavnou postavou, nakoniec nezostane len pri tréningu vojakov. Spolu so svojimi kolegami nezištne pomôže vycvičeným jednotkám priamo v boji a hrdinsky zomrie.
Ďalší film ruského pôvodu s názvom Turista odohrávajúci sa v Stredoafrickej republike zase debutoval v hlavnom meste Bangui za účasti viac ako 10-tisíc sledujúcich. Vo svojej podstate a obsahu sa vo veľkej miere podobal filmu Granit.
Film Turista vykresľuje hrdinských ruských žoldnierov, ktorí zachraňujú túto pomerne chudobnú africkú krajinu pred útokmi brutálnych rebelov. Tí zabíjajú, mučia, terorizujú obyvateľstvo a šikanujú jednotky OSN, ktoré si s nimi nevedia dať rady.
Výber štátov, v ktorých sa spomínané propagandistické filmy odohrávajú, pritom nie je náhodný. Rusko totiž v posledných rokoch zvyšuje svoju prítomnosť v afrických krajinách, či už fyzicky alebo prostredníctvom propagandistického úsilia. Cieľom Kremľa je diskreditácia krajín a organizácií operujúcich v regióne, najmä Francúzska a OSN, čo je viditeľné aj vo filmovej produkcii.
Ďalším propagandistickým príkladom je film Solntsepyok, ktorý opisuje údajné dianie v Luhanskej oblasti v roku 2014. Zobrazuje naratívy o zlých ukrajinských nacionalistoch volajúcich po genocíde ruského obyvateľstva, proti ktorým sa postavia proruskí separatisti.
Sledovanie napriek zákazu
Mnohé filmy produkované v zahraničí sú v Rusku zakázané. Napriek tomu je však o nich veľký záujem a v niekoľkých ruských kinosálach ich premietanie prebieha. Deje sa tak vďaka neoficiálnym kópiám týchto filmov. Od začiatku plnoformátovej invázie boli takto premietané filmy ako Batman či Keď sa červenám.
Jedným z celosvetových hitov tohto roka bol aj film Barbie. V Rusku, podobne ako pri podobných snímkach, jeho premietanie zakázali. Podľa vyhlásenia ruského ministerstva kultúry totiž „nebol v línii vytýčenej našim prezidentom pre zachovávanie a podporovanie tradičných ruských morálnych a duchovných hodnôt“. Kinosály si však aj v tomto prípade našli spôsob ako sa zákazu vyhnúť.
Premietanie takýchto filmov prebieha tak, že kiná oficiálne vysielajú 15-minútový dokument. Ten však v skutočnosti nasleduje až po odvysielaní spomínaných hollywoodskych filmov. Kinám sa tak darí obchádzať zavedené zákazy a diváci si vďaka tomu môžu aj v Rusku pozrieť najnovšie hollywoodske veľkofilmy.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
