Len 24-ročný Seyyed Mohammad Hosein Musa Kazemi a 27-ročný Sajjad Kashian zaslali približne dva týždne pred americkými prezidentskými voľbami tisícom Američanov e-maily, v ktorých sa vydávali za členov skupiny Proud Boys, známej svojím krajne pravicovým postojom. Podľa oficiálnych zdrojov bola kampaň zacielená primárne na voličov z Floridy a Aljašky.
E-maily boli cielené potenciálnym voličom oboch hlavných politických strán. Demokratom sa vyhrážali fyzickým násilím, ak nebudú voliť za prezidenta Donalda Trumpa. Naopak, v e-mailoch adresovaným Republikánom tvrdili, že Demokrati plánujú registrovať neexistujúcich voličov a sfalšovať tak výsledky volieb.
E-maily boli dokonca tak zle napísané, že americké spravodajské služby ich považovali za pokusy o reverznú psychológiu, ktoré majú nakoniec zabezpečiť viac hlasov pre Joe Bidena.
Len niekoľko dní po e-mailovej kampani upozornili na falošné e-maily štátni predstavitelia, pričom voličov varovali pred zahraničnými pokusmi ovplyvniť prezidentské voľby.
Súčasťou kampane bolo aj video na sociálnych sieťach, ktoré údajne ukazovalo, ako niekto hackol volebné webové stránky a sfalšoval tisíce volebných lístkov. V oboch prípadoch išlo o podvod.
Dezinformácie aj kybernetické útoky
Dvojica iránskych občanov sa taktiež pokúsila preniknúť do 11 oficiálnych registračných (a informačných) volebných stránok. V jednom prípade sa im podarilo preniknúť do systému a ukradnúť dáta viac ako 100-tisíc voličov.
Iránci sa vraj pokúsili preniknúť aj do počítačovej siete nemenovanej spoločnosti, ktorá poskytuje systém na správu obsahu (content management systems) viacerým mediálnym organizáciám, aby mohli šíriť dezinformácie efektívnejšie. FBI sa však podarilo danú spoločnosť varovať, keďže dvojica do jej siete už raz prenikla.
Obžalovaných bolo viacero osôb
Na základe týchto skutočností boli obaja obžalovaní z „vedenia cielenej a koordinovanej kampane s cieľom podkopania dôvery vo volebný systém a prehĺbenia nezhôd medzi Američanmi“.
Kazemi je obvinený z tvorby dezinformačného obsahu a preniknutia do serverov. Kashian je obvinený z prevádzkovania siete počítačov potrebných k vykonaniu operácie.
Dvojica sa momentálne nachádza v Iráne. Žalobcovia preto dúfajú, že by Iráncov mohli zatknúť v prípade, že opustia krajinu, pričom by boli následne vydaní do USA.
Dvojica mala pracovať pre iránsku spoločnosť Emennet Pasargad, s pôvodným názvom Eeleyanet Gostar. Podľa žalobcov sa jedná o IT spoločnosť, ktorá sa oficiálne stará o kybernetickú bezpečnosť iránskej vlády.
Reálne však má slúžiť na kybernetické útoky voči západným štátom. Spoločnosť si niekoľkokrát zmenila meno v snahe vyhnúť sa americkým sankciám.
Spojené štáty zároveň zaviedli sankcie na ďalších šesť osôb previazaných s danou iránskou firmou. Irán akékoľvek obvinenia zo sponzorovania spoločnosti dlhodobo odmieta a označuje ich za nepodložené.
Irán a jeho kyberútoky
Americkí predstavitelia dlhodobo upozorňujú na zahraničné pokusy šírenia dezinformácií s cieľom destabilizácie spoločnosti a ovplyvnenia volieb. Prezidentské voľby sa v minulosti pokúsil ovplyvniť Irán, Rusko, Čína či Kuba.
Americké orgány pre kybernetickú bezpečnosť zároveň upozorňujú na iránske útoky na kritickú infraštruktúru. K obvineniam sa pripojili aj britské a austrálske centrá kybernetickej bezpečnosti. Irán sa podľa daných orgánov pokúša ochromiť nemocnice a ďalšie inštitúcie kybernetickými útokmi formou škodlivého ransomware softvéru.
Spoločnosť Microsoft identifikovala 6 iránskych skupín, ktoré opakovane útočia s ransomware každých 6 až 8 týždňov. Niektorí experti sa domnievajú, že útokmi si chce Irán vydobyť lepšiu pozíciu na vyjednávanie a vynútiť si viacero ústupkov v prípadnej novej jadrovej dohode.
Viacero odborníkov sa však domnieva, že na rozdiel od Ruska sa Irán nesnažil pomôcť v kampani Trumpovi, ale práve naopak, ublížiť mu.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
