V PR správach sa sociálna sieť chváli prijatými opatreniami v boji proti dezinformáciám. V skutočnosti však zarába na ich šírení a umožňuje firmám cieliť reklamy práve na ľudí, ktorí dezinformáciám podliehajú
V nedávnom článku o najväčších prešľapoch Facebooku sme písali, že Facebook je pre užívateľov de facto zdarma. Ale iba naoko. Zarába na dátach, ktoré o svojich užívateľoch získava. Na ich základe ponúka firmám možnosť cieliť svoje reklamy s vysokou precíznosťou. Vo fachu sa hovorí:
„Ak za služby neplatíte, tovar ste Vy!“
Facebook nemá k dispozícii len dáta, ktoré mu vedome sprístupníte, ako napríklad pohlavie či rok narodenia. Najviac informácií získava tak, že na sieti sleduje vaše správanie. Aké veci o vás Facebook zistil si môžete pozrieť vo svojich nastaveniach.
Pre lepšiu predstavu tohto, ako detailne môžete reklamu cieliť, uvedieme príklad. Reklamu na Facebooku je možné ukázať napríklad len tehotným ženám vo veku 25-35 rokov, pracujúcim v administratíve s platom do 20 tisíc eur ročne, ktoré cvičia jógu, často si kupujú kozmetiku, majú psa, žijú v prenajatom byte, a najbližší mesiac ich čaká výročie svadby. (Prehľad dostupných kategórií na cielenie Facebook reklamy môžete nájsť tu.)
Portál The Markup si všimol, že do týchto možností cielenia pribudla nová kategória – záujem o pseudovedu. Facebook teda umožňuje zameriavať reklamy na ľudí, ktorí majú záľubu v zdravotných a vedeckých dezinformáciách – ako napríklad, že pitie bielidla lieči COVID-19, alebo že Zem je plochá. Táto kategória obsahuje až 78 miliónov užívateľov.
Informačné eldorádo v čase pandémie
Toto zistenie je špeciálne zarážajúce v dobe, kedy sa dezinformácie o novom koronavíruse šíria rýchlejšie, než vírus samotný. Dôkazom ich vplyvu je aj sám americký prezident, Donald Trump, ktorý na nedávnej tlačovej konferencii na liečbu ochorenia COVID-19 odporučil vpichovanie dezinfekčného prostriedku do žíl.
The Markup viedol dlhú korešpondenčnú výmenu s predstaviteľmi Facebooku. Sociálna sieť napokon reklamnú kategóriu „záujem o pseudovedu“ odstránila. Nie je však známe, ako dlho ju Facebook sprístupňoval, koľko firiem ju využilo, a hlavne koľko na nej spoločnosť s ročným obratom nad $70 miliárd zarobila.
Zároveň sa nejedná o jediný prípad, kedy Facebook využil svoju slabinu v šírení dezinformácií, aby sa finančne obohatil. Takto pred rokom napríklad umožňoval cielenie reklám na ľudí so záujmom o propagandu proti očkovaniu, alebo v roku 2017 na antisemitov.
Kate Starbird, univerzitná profesorka a známa expertka na online propagandu tvrdí:
“Facebook zneužíva slabú stránku ľudí, ktorí sa raz pustili cestou konšpiračných teórií, aby ich zatiahol hlbšie a zarobil na nich”.
Aj na Slovensku
Ešte začiatkom marca šéf tímu pre dozor na integritu reklamy a biznisových produktov Facebooku prisľúbil:
„Rušíme reklamu a sponzorované príspevky na ochranné rúška. Situáciu okolo ochorenia COVID19 monitorujeme a podnikneme potrebné zmeny pravidiel, ak by sa malo preukázať, že ľudia sa budú snažiť zneužiť prebiehajú krízovú situáciu a stav núdze“.
Reklamy na predražené rúška a respirátory však vo veľkom bežali ďalej aj na Slovensku, napriek prísľubom. Písali sme a o tom tu.
Pri propagačných správach Facebooku o ich boji proti dezinformáciám tak netreba zabúdať na to, že z ich šírenia spoločnosť súčasne profituje. Ich odstraňovanie teda nemusí byť v najlepšom záujme firmy.
