Nedávno vydaná epizóda podcastu Disinfo Report sa zameriava na to, ako je v súčasnosti na Slovensku komunikovaná Zelená dohoda o zmene klímy, ktorí aktéri sa najčastejšie venujú prezentovaniu zelených tém v slovenskom informačnom priestore a aké škodlivé naratívy tieto témy môžu viazať.
V podcaste sa Tonka Zsigmondová rozpráva s analytičkou Infosecurity.sk Michaelou Ružičkovou.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Ako vníma slovenská verejnosť problém zmeny klímy alebo úpadku životného prostredia? Uvedomuje si dostatočne závažnosť týchto hrozieb?
- Aký potenciál má aktivizácia mladých ľudí so záujmom o životné prostredie a klímu?
- Je táto problematika zneužívaná na politickej úrovni?
- Aké konkrétne dezinformácie alebo konšpiračné naratívy sa o zmene klímy šíria? Sú prítomné aj na Slovensku?
- Spája sa diskurz o zelených otázkach aj s proruským sentimentom?
- Aké naratívy o energetike sa na Slovensku šírili počas minulého roka?
- Ktorí slovenskí aktéri by mohli byť označení za pozitívne príklady komunikácie zelených tém a ako je to s ich úspešnosťou?
Nedávno ste pracovali na monitoringu slovenského infopriestoru s ohľadom na komunikáciu Zelenej dohody. Ako je táto legislatíva na Slovensku prezentovaná?
V prvom rade sa o Zelenej dohode na Slovensku informuje veľmi slabo, to môžeme s istotou povedať. My sme v podstate skúmali obsah, ktorý bol počas minulého roka publikovaný na Facebooku, ale v zásade môžeme povedať, že ten do veľkej miery odrážal aj celkový diskurz o téme, keďže Facebook je v podstate pre Slovákov stále tým základným komunikačným kanálom – využívajú ho nielen rôzni dezinformační aktéri, ale samozrejme aj politici aj mainstreamové médiá, takže môže slúžiť pre vytvorenie základnej predstavy o komunikácii ten danej témy.
Ako som vravela na začiatku, komunikácia o Zelenej dohode bola slabá a podľa mňa aj nedostatočná. Príspevkov, ktoré sme zachytili, a ktoré reálne boli relevantné v rámci témy, bolo až zarážujúco málo. Môžem povedať, že sme určite očakávali sme podstatne vyššie čísla.
Čo je možno zaujímavé, napríklad v Českej republike je táto téma komunikovaná o dosť viac, pričom tvorí aj základ pre konšpiračné teórie aj pre dezinformácie. V slovenskom infopriestore sme si takýto vzorec alebo fenomén nevšimli, v podstate, na čo sme konštantne narážali bol skôr nezáujem tému komunikovať.
„Napriek tomu, že títo všetci aktéri sa k Zelenej dohode minulý rok občasne vyjadrovali, ich úsilie v podstate nemohlo nejakým zásadným spôsobom vynahradiť to chýbajúce systémové informovanie verejnosti o tejto téme.“
No a aby som bola trochu konkrétnejšia, väčšinou Zelenú dohodu komunikujú u nás štátne inštitúcie, alebo sú to pobočky rôznych európskych inštitúcií na Slovensku, prípadne aj niektorí slovenskí europoslanci a taktiež mainstreamové médiá.
Napriek tomu, že títo všetci aktéri sa k Zelenej dohode minulý rok občasne vyjadrovali, tak buď to bolo informatívne konštatovanie alebo aj pozitívny sentiment, avšak na tieto príspevky získavali skôr zanedbateľné počty interakcií.
A teda, môžeme povedať, že to ich úsilie v podstate nemohlo nejakým zásadným spôsobom vynahradiť to chýbajúce systémové informovanie verejnosti o tejto téme, alebo budovanie povedomia o nej, vysvetľovanie dôležitosti Zelenej dohody a v neposlednom rade aj nejaký prevenčný mechanizmus v prípade, že by sa o téme začalo konšpirovať alebo dezinformovať. To sa v súčasnosti do veľkej miery nedeje, ale mohlo by sa to diať, a preto by som považovala za potrebné nejakým spôsobom toto reflektovať a pripraviť sa aj na možnú sériu konšpirácií alebo dezinformácií.
Vravíte, že v slovenskej verejnosti panuje nízke povedomie o tejto téme. Mohli by ste teda Zelenú dohodu priblížiť našim poslucháčom?
Áno, samozrejme. Čo môžeme na úvod povedať, je to právne nezáväzný dokument Európskej únie. On bol predstavený v roku 2019, a čo je dôležité, v podstate stavia na takom základnom presvedčení, že Európska únia má určitú kolektívnu zodpovednosť alebo povinnosť transformovať ako svoju ekonomiku tak aj fungovanie spoločnosti, a to takým spôsobom, aby boli dlhodobo udržateľné.
Zároveň, Zelená dohoda je aj takou cestovnou mapou, to znamená, že načrtáva určité smerovanie k dosiahnutiu cieľov Parížskej klimatickej dohody. No a samozrejme, tým základným cieľom je preto dosiahnutie klimatickej neutrality, a to do roku 2050.
Aby som možno v krátkosti vysvetlila aj podstatu toho samotného dokumentu, on sa delí do takých troch základných častí. Tá prvá časť Zelenej dohody sa zameriava na transformáciu ekonomiky, to znamená, že tu sú rôzne ciele v oblasti napríklad dopravy, energetiky, taktiež priemyslu alebo poľnohospodárstva, čiže to sú skôr také praktické veci.
Následne, druhá časť dohody rieši úlohu a postavenie Európskej únie, čiže nejaké predstavenie toho, akú úlohu alebo aké postavenie chce mať Únia v medzinárodnom boji proti zmene klímy. Z tejto časti v podstate vyplýva, že chce preberať úlohu globálneho lídra.
No a tretia časť dokumentu predstavuje tzv. Európsky klimatický pakt. Ten poskytuje možnosť pre participáciu verejnosti na celkovej zelenej transformácii, napríklad to môže byť prostredníctvom zdieľanie vedomostí alebo rôznych ďalších mechanizmov, ktoré sú v tejto časti popísané.
Aby sme si možno vedeli tieto veci nejako lepšie predstaviť, tak môžeme uviesť nejaké príklady konkrétnych opatrení, ktoré vyplývajú zo Zelenej dohody. Veľmi známe je napríklad opatrenie, ktoré zakazuje predaj áut so spaľovacím motorom od roku 2035 alebo takým základných príkladom môže byť aj finančná podpora uhoľných regiónov. Tá je v podstate smerovaná k snahe odstaviť uhlie ako energetický zdroj, teda to fosílne palivo.
Ešte by som sa možno rada vrátila k charakteru Zelenej dohody alebo k jej záväznosti, keďže z tohto často vyplýva alebo vzniká určité nepochopenie. Ja som spomínala, že ide o právne nezáväzný dokument. To znamená, že je to určitá stratégia alebo načrtnutie smerovania Únie v tých zelených otázkach.
Aby jednotlivé opatrenia mohli byť aj reálne zavádzané, musia byť legislatívne zakotvené. Preto bol v roku 2021 prijatý ako Európsky klimatický zákon tak aj balíček legislatívnych návrhov známy ako Fit for 55, a tu sú tie opatrenia potom rozpracované omnoho podrobnejšie.
Ako je celkovo nastavená slovenská spoločnosť voči zeleným témam? Má o ne záujem alebo ide o marginálne otázky?
Ja osobne mám pocit, že veľká časť slovenskej verejnosti stále nereflektuje tú závažnosť hrozieb, ktoré vyplývajú z tak rýchleho otepľovania klímy, akého sme teraz svedkami. Tieto hrozby vyplývajú pre celý svet, a teda aj pre každého z nás.
To, čo ja vnímam v rámci diskurzu o zelených témach na Slovensku, je v mnohých prípadoch skôr zužovanie tej debaty na otázky, ktoré dnes už nie sú úplne aktuálne a tiež ich riešenie v boji proti zmene klímy nie je úplne dostatočné.
Čo tým chcem povedať, je, že v našej spoločnosti stále pretrváva určite neudržateľné správanie, a veľká časť verejnosti nevníma ani zmenu klímy ani úpadok životného prostredia alebo stratu biodiverzity ako nejaký závažný problém, a logicky teda nevníma ani systematické pokrývanie tejto témy na úrovni politiky ako nejakú prioritu.
Ak sa pozrieme na aktuálne štatistiky, tak napríklad z prieskumu Nielsen Admosphere Slovakia, ktorý bol realizovaný minulý rok vyplývalo, že Slováci považujú ceny energií za hlavný dôvod, prečo je potrebné znižovať spotrebu energií v domácnosti. Takto v tom prieskume odpovedalo tak až 66 % opýtaných a tie ďalšie dôvody nasledovali až s pomerne veľkým odstupom. Napríklad tam bol dôvod ako je osobná snaha efektívne využívať energie, to uviedlo 17 % odpovedajúcich, a klimatická kríza bola dôležitá iba pre 7 % respondentov, čo je teda pomerne málo.
„V posledných rokoch si určite všímam aj celkom zásadný rast záujmu o témy klímy a ochrany životného prostredia, a to najmä u mladých ľudí. Oni častokrát dokonca pociťujú takú tú klimatickú úzkosť a obavy z vlastnej budúcnosti, a to ich v podstate aj nejakým spôsobom motivuje alebo poháňa, aby sa o tieto témy zaujímali, aby boli aktívnejší.“
Aby som ale slovenským občanom nekrivdila, v posledných rokoch si určite všímam aj celkom zásadný rast záujmu o témy klímy a ochrany životného prostredia, a to najmä u mladých ľudí. Oni častokrát dokonca pociťujú takú tú klimatickú úzkosť a obavy z vlastnej budúcnosti, a to ich v podstate aj nejakým spôsobom motivuje alebo poháňa, aby sa o tieto témy zaujímali, aby boli aktívnejší. Práve títo mladí ľudia budú čoskoro ovplyvňovať aj politiku na Slovensku, preto ja vnímam zvyšovanie ich záujmu ako pozitívny jav.
Mladí ľudia sú častokrát ochotní aj meniť vlastné vzorce správania sa, svoje konkrétne rozhodnutia, a dokonca znižovať svoj komfort alebo sú napríklad ochotní viac platiť za konkrétne tovary a služby, ktoré sú prezentované udržateľnejšie alebo teda majú pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie, a to je celkom dôležité.
Na záver by som možno povedala, že títo mladší ľudia sú ochotní skôr aj aktívne participovať na politickej úrovni alebo aspoň nejakým spôsobom otvárať diskusiu a podnecovať politických predstaviteľov, aby títo boli aktívnejší.
Napríklad, prvú petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje pre vyhlásenie stavu klimatickej núdze a nastavenie nejakých stratégií pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality na Slovensku podpísalo až 127-tisíc občanov Slovenskej republiky, a toto určite nie je zanedbateľné číslo. Čiže, to poskytuje určitý dôkaz o tom, že rast záujmu v slovenskej verejnosti nejakým spôsobom pokračuje.
Ako je to teda na Slovensku s komunikáciou problémov týkajúcich sa životného prostredia a klímy?
V krátkosti by sme mohli povedať, že napriek tomu, že teraz som rozprávala o tom, že sa zvyšuje záujem verejnosti o tieto témy, tak je tá komunikácia pomerne roztrieštená. O tých zelených témach sa väčšinou hovorí v súvislosti s rôznymi konkrétnymi situáciami, napríklad minulý rok to bolo znečistenie rieky Slaná, tu sa pomerne veľa aktérov k tomu vyjadrovalo dosť kriticky. Môže to byť napríklad aj snaha o zmenu právnej úpravy pri ochrane lesov alebo rôzne iné záležitosti. Väčšinou tieto témy preberajú aj politickí aktéri, čo je celkom dôležité, ale treba povedať, že mnohokrát sa snažia tú tému skôr použiť pre získanie politických bodov.
Čo sa týka zmeny klímy, tú väčšinou komunikujú rôzni aktivisti a skupiny, ale môžu to byť aj mainstreamové médiá, aj tie sú už v posledných rokoch pomerne aktívne. Tu ale treba dodať, že to samotné množstvo obsahu, ktoré je publikované, samo o sebe nezaručuje nejakú zásadnú zmenu v myslení alebo v nastavení verejnej mienky na Slovensku. Mnohokrát tých príspevkov napríklad zo strany mainstreamových médií je pomerne veľa, ale nedokážu určitým zásadným spôsobom osloviť to publikum.
Sú zelené témy vo všeobecnosti zneužívané ako téma pre šírenie konšpiračných či dezinformačných naratívov?
Určite áno. Podobne ako množstvo iných tém vo všeobecnosti ale aj na Slovensku sú tie otázky klímy a životného prostredia súčasťou konšpiračných teórií alebo dezinformačných naratívov. Existuje celkom široká paleta tých naratívov a dajú sa rôznym spôsobom kategorizovať, napríklad v závislosti od toho, do akej miery spochybňujú vedecký konsenzus o klimatickej zmene, alebo teda celkový konsenzus v rámci vedeckej komunity, alebo niektoré dokonca spochybňujú aj samotnú existenciu zmeny klímy.
Čiže, na základe toho môžeme určitým spôsobom identifikovať nejaké skupiny tých dezinformácií o klíme. Napríklad to môže byť odmietanie samotnej existencie zmeny klímy, môže to byť popieranie jej negatívnych vplyvov alebo také zľahčovanie zmeny klímy. Niektorí napríklad tvrdia, že klíma sa síce mení, ale pre nás to má skôr pozitívne než negatívne účinky, napríklad je teplejšie, alebo môžeme využívať rozmrazenú pôdu na poľnohospodárstvo a podobne. Samozrejme, je to skreslené vnímanie.
Môže to byť ale napríklad aj bagatelizácia klimatických opatrení, čiže aktéri hovoria, že tieto konkrétne politiky nepotrebujeme, alebo to môže byť – čo je celkom zaujímavé – dehonestovanie klimatickej vedy alebo aj konkrétnych odborníkov, čo celkovo podkopáva snahu prijímať konkrétne opatrenia na politickej úrovni.
Povedala by som, že veľa z týchto kategórií je prepojených na konšpiračné myslenie u ľudí, keďže napríklad sa spájajú s tým presvedčením, že zmena klímy môže byť iba nejakým výmyslom globálnych elít, korporácií alebo medzinárodných organizácií, a ich cieľom v podstate mý byť obmedzovanie slobody ľudí, môže to byť snaha nanútiť im kupovanie nejakých konkrétnych výrobkov alebo podobné veci.
Tá teória o sledovaní je celkom populárna, a bola populárna hlavne počas krízy COVID-19, kedy sa šírili napríklad nepravdivé tvrdenia o tom, že naše vlády nás chcú sledovať alebo globálne elity nás chcú sledovať cez takzvané green pasy a budú nás trestať za negatívne správanie alebo správanie škodlivé pre klímu.
„Môžeme identifikovať nejaké skupiny dezinformácií o klíme. Napríklad to môže byť odmietanie samotnej existencie zmeny klímy, môže to byť popieranie jej negatívnych vplyvov alebo zľahčovanie zmeny klímy. Niektorí napríklad tvrdia, že klíma sa síce mení, ale pre nás to má skôr pozitívne než negatívne účinky, napríklad je teplejšie.“
Na záver by som možno ešte zhrnula niekoľko zaujímavých naratívov, ktoré sme si všimli na Slovensku – keďže napríklad to ovládanie globálnymi elitami nie je na Slovensku až také populárne, je to skôr niečo čo sa objavuje v zahraničí, napríklad v Spojených štátoch a podobne.
Na Slovensku sa v menšej miere objavoval napríklad naratív o klimatickom alarmizme. To je v podstate taká predstava, že rôzni aktivisti aj vedecká komunita hovorí o klíme nepravdy a v podstate sa snažia iba získať pozornosť verejnosti a zbytočne ju burcovať kvôli nejakej nepravde.
Taktiež sa hovorí aj o kontrole populácie a takzvanom Veľkom Resete, to možno už aj naši poslucháči zachytili. To je zasa taká konšpirácia, ktorá tvrdí, že tie rôzne mitigačné opatrenia sú súčasťou nejakého veľkého plánu elít alebo globalistov, ktorí sa snažia týmto spôsobom presadiť takzvané „klimatické lockdowny“. Tie majú predstavovať nejaký ekvivalent uzatvárania alebo uzatváranie ekonomiky počas tej krízy COVID-19. Toto je ale v našom informačnom priestore skôr taká marginálna vec, tiež by som povedala, že väčšiu pozornosť získala v zahraničí než u nás.
Na Slovensku sa skôr komunikujú opatrenia Európskej únie, napríklad je kritizované to opatrenie, ktoré už som spomínala, na zamedzenie predaja áut so spaľovacím motorom. To sa spája aj s rôznymi konšpiráciami o snahe EÚ zasahovať do života ľudí, nejakým spôsobom im ho strpčovať.
Šíril sa napríklad naratív o tom, že elektrické autá buď sú nedostupné alebo sú príliš drahé, bežní ľudia si ich jednoducho nemôžu dovoliť, alebo také tie aj dezinformácie o tom, že elektromobily nie sú spoľahlivé, že v zime nemôžu poriadne fungovať a podobne.
No a čo sa v tom informačnom priestore objavovalo najviac, to sú určite príspevky zamerané na energetiku. Či už išlo o rôzne naratívy spochybňujúce obnoviteľné zdroje energií, to je celkom časté, alebo skvapalnený zemný plyn, alebo to boli aj rôzne príspevky, ktoré kritizujú snahu EÚ o diverzifikáciu energetických zdrojov.
Akú úlohu hrá v tomto diskurze pro-ruský sentiment?
Pro-ruský sentiment hrá pomerne významnú úlohu takmer v celom diskurze o zelených témach. Jednak je to preto, že sa do veľkej miery prekrýva s rôznymi negatívnym sentimentom či už voči Západu alebo voči Európskej únii ako celku. Čiže ak sledujeme nejaký škodlivý obsah o Zelenej dohode, dosť pravdepodobne bude zameraný aj proti EÚ a naopak, bude zameraný skôr pro-rusky.
Tou druhou a väčšou kategóriou alebo významnejšou kategóriou je potom pro-ruský sentiment v kontexte energetiky. Už som spomínala, že v slovenskom infopriestore je energetika takou najzásadnejšou témou, ktorá sa určitým spôsobom dotýka aj zelených otázok. Tu sme si hlavne počas minulého roka všimli také zásadné prelínanie ekonomických a energetických tém práve s vytváraním nejakého pozitívneho obrazu o Ruskej federácii.
„Mnoho príspevkov, ktoré v posledných mesiacoch obhajovali Rusko prostredníctvom tej témy energetiky, neobsahovalo priamo nejakú dezinformáciu, nevedeli sme to označiť ako dezinformačný naratív, väčšinou skôr išlo o ten pro-ruský sentiment ako taký, alebo nejaké zavádzanie, prípadne opomínanie niektorých dôležitých faktov.“
Najčastejšie to bolo tak, že tí rôzni aktéri tvrdili, že vlastne Rusko a Gazprom sú jedinými spoľahlivými dodávateľmi energií do Európy, ktorá sa v zásade správa nelogicky až rusofóbne keď preferuje skôr ten skvapalnený plyn zo Spojených štátov.
Samozrejme, vyskytli sa aj tvrdenia, že Spojené štáty týmto spôsobom zarábajú na vojne na Ukrajine, ale celkom rozšírený bol aj naratív, že Európa sama prostredníctvom sankcií voči Rusku a prosterdníctvom diverzifikácie energetických zdrojov predznamenáva svoj ekonomický kolaps a dosahuje iba zdražovanie energií, na ktoré doplácajú iba tí bežní občania.
Pre úplnosť by som možno ešte dodala, že mnoho príspevkov, ktoré v posledných mesiacoch obhajovali Rusko prostredníctvom tej témy energetiky, neobsahovalo priamo nejakú dezinformáciu, nevedeli sme to označiť ako dezinformačný naratív, väčšinou skôr išlo o ten pro-ruský sentiment ako taký, alebo nejaké zavádzanie, prípadne opomínanie niektorých dôležitých faktov. Napríklad, väčšinou bolo úplne ignorované to, že Rusko je tým agresorom, ktorý zaútočil na suverénnu Ukrajinu bez akejkoľvek provokácie, samo si tak zaistilo reakciu zo strany Západu aj EÚ.
Kto sú podľa vás najvýznamnejší aktéri informujúci slovenskú verejnosť o zelených témach a v čom spočíva ich úspech?
Zo sledovania obsahu za minulý rok vyplynulo, že v takej top dvadsiatke aktérov, ktorí tému životného prostredia, energetiky a klímy komunikovali s najväčším úspechom, bolo 7 politických aktérov, boli tam 2 stránky politických strán, potom 4 mainstreamové mediálne zdroje, a potom 6 takých proruských facebookových stránok, ktoré väčšinou publikujú problematický obsah.
Prečo to spomínam? Ono to v podstate znamená, že 9 zdrojov, teda takmer polovica z tejto dvadsiatky, má určité politické pozadie. A to je podľa mňa veľmi dôležité, pretože to poukazuje na potenciál, ktorý majú politici vo vzťahu k danej téme. Spomenula by som aj to, že spomedzi týchto politických zdrojov boli dvaja europoslanci, ktorí sa dlhodobo venujú téme klímy, a ich úspešnosť alebo umiestnenie v top dvadsiatke vnímam veľmi pozitívne, lebo v zásade tému komunikujú konštantne a taktiež veľmi odborne, čiže toto je podľa mňa veľmi pozitívny jav.
Ďalším pozitívom je, že na čele toho nášho rebríčka sa umiestnila pani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá je tiež známa svojím záujmom o zelené otázky a taktiež je podľa mňa veľmi relevantné, že ako hlava štátu do veľkej miery artikuluje tak dôležitú tému.
Jej úspech, keďže takto znela otázka, podľa mňa spočíva hlavne v tom, že už má vybudovanú širokú základňu sledovateľov, a dokáže témy komunikovať veľmi presvedčivým pokojným spôsobom, hlavne bez negatívnej emócie a bez šírenia strachu a nenávisti, ako to naopak robia mnohí iní aktéri z toho rebríčka.
Hovorí analytička Infosecurity.sk Michaela Ružičková.
Podcasty si môžete vypočuť aj cez Apple Podcasts, Spotify, Google Podcast a YouTube.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
