Nedávny teroristický útok vo Viedni vyvoláva v spoločnosti množstvo emócií. Je to pochopiteľné – udial sa v susednom Rakúsku a Slováci môžu preto hrozbu z útoku vnímať oveľa silnejšie ako pri vzdialenejších útokoch v Západnej Európe. Emóciám sa však nevyhli ani ľudia, ktorí by s nimi mali vedieť rozvážne pracovať – politici. Vo svojich statusoch na sociálnej sieti Facebook šírili nenávistný naratív voči moslimom a migrantom ešte predtým, než bola odhalená a zverejnená totožnosť útočníka.
Hoax šíril aj minister
Zamerali sme sa na statusy troch slovenských politikov – súčasného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Milana Krajniaka, poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Ľudovú stranu Naše Slovensko, Milana Uhríka, a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER – sociálna demokracia, Ľuboša Blahu.
Témou bol spomínaný teroristický útok vo Viedni, okrem toho v každom statuse možno nájsť zmienku o nelegálnej migrácii, ktorá však s útokom nijako nesúvisí. Ani jeden z politikov pre svoje tvrdenia v statusoch neuvádza zdroje.
Útočník mal rakúske občianstvo
Útočník viedenského teroristického útoku bol občan Rakúska aj Severného Macedónska, ktorý bol vyzbrojený kalašnikovom, pištoľou a mačetou. Po útoku sa objavila informácia, že zbraň získal na Slovensku, čo však médiá neskôr vyvrátili. Slovenská polícia však v lete tohto roku zachytila informáciu, že sa podozrivé osoby z Rakúska snažili nakúpiť muníciu na slovenskom území. Nákup sa im zrealizovať nepodarilo.
Po odhalení totožnosti útočníka nikto zo spomínaných politikov svoj status neopravil. Vo vyjadreniach politikov sa spomínajú kvóty o prerozdeľovaní migrantov, ktoré je vraj potrebné zastaviť.
Je však nutné zdôrazniť fakt, že štúdie nepotvrdzujú priamu súvislosť migrácie s terorizmom v Európe. Z ôsmich veľkých teroristických útokov spáchaných od roku 2015 bolo päť atentátov spáchaných občanmi, ktorí sa narodili a vyrastali v Európe.
Nenávistný naratív voči migrantom nielenže polarizuje spoločnosť, nie je dokonca v tejto situácii ani opodstatnený. Samotný rakúsky kancelár, Sebastian Kurz, sa vyjadril, že „nejde o boj medzi kresťanmi a moslimami alebo Rakúšanmi a migrantmi, ale o boj medzi civilizáciou a barbarstvom.“ Tiež vyhlásil, že nepriateľom nie sú členovia náboženského spoločenstva, ale teroristi.
Zaujímavosťou je aj fakt, že dvaja muži, ktorí uprostred epicentra útoku zachránili život dvom ľuďom, boli rakúski štátni občania tureckého pôvodu.
Médiá ich označujú za moslimských hrdinov útoku. Navyše, 23-ročný Palestínec, Osama Joda, dostal za svoju statočnosť zlaté čestné vyznamenanie od viedenského policajného prezídia, keďže v noci útoku zachránil život policajnému dôstojníkovi. Za zmienku stojí aj fakt, že práve Osama si minulý rok chcel so svojou rodinou kúpiť rodinný dom v Dolnom Rakúsku, starosta bol však proti s odôvodnením, že moslimské a západné hodnoty nie sú zlučiteľné.
Nadradenosť kresťanstva?
V každom zo spomínaných statusov sa nachádza manipulačná technika lenivá indukcia, a teda vyhodnocovanie situácie bez zohľadnenia relevantných dôkazov. Okrem toho v statusoch možno nájsť unáhlené závery – v Krajniakovom statuse ide konkrétne o tvrdenie: „žiadne kvóty na ilegálnych migrantov na Slovensku – to je poučenie, ktoré by sme si mali stále brať k srdcu“. Ide o vytváranie záverov (v tomto prípade tvrdenie, že sa musíme zbaviť nelegálnych migrantov a odmietať kvóty, aby sme predišli útokom podobným ako tomu vo Viedni) bez dostatočného zváženia všetkých podstatných a ľahko dostupných dôkazov. Výsledkom tak môže byť zdanlivé vyriešenie problému, napriek tomu, že je problematika terorizmu oveľa komplikovanejšia.
Milan Uhrík v statuse píše, že „džihádisti vo Francúzsku odrezali pred pár dňami verejne na ulici hlavu učiteľovi dejepisu. Podobní fanatici následne odrezali hlavu žene pred ľuďmi priamo v kostole. A zabili aj ďalších ľudí“.
Politik extrémisticky ladenej ĽSNS sa (možno predpokladať, že cielene) zameral iba na jednu stranu problému a využíva konfirmačné skreslenie. Násilie totižto nepáchajú iba migranti či moslimovia. Netreba zachádzať ďaleko do minulosti, aby sme si pripomenuli útok Francúzok, ktoré dobodali k smrti dve moslimky pred Eiffelovou vežou v Paríži.
Podobnú techniku využíva aj Blaha a obaja politici ignorujú nepríjemné poznatky, ktoré nezapadajú do ich naratívu (technika pštrosí efekt). Navyše, Blaha píše, že „keď islamskí teroristi zavraždili vo Francúzsku učiteľa či odrezali hlavu kňazovi, mnohí len odfrkli – ďaleko. A vraj si máme zvykať. Na multikultúrne obohatenie“. Ide o jednu z najrozšírenejších manipulačných techník s názvom slamený panák. Jej cieľom je umelo dostať oponentov (v tomto prípade ľudia, ktorí nie sú proti migrácii) do pozície, ktorú nemusia vôbec zastávať (obhajovanie terorizmu).
Navyše, Blahov status obsahuje niekoľko rečníckych otázok – „Ešte chce niekto hovoriť, že sme rasisti len preto, že tu nechceme terorizmus?“ alebo „Ešte chce niekto vyčítať Robertovi Ficovi, že tu nechce ucelené moslimské komunity?„. Poslanec opozičnej strany SMER-SD by mal vedieť, že Slovensko je sekulárnym štátom. To znamená, že nie je viazaný žiadnym náboženstvom a musí svojím občanom zaručovať slobodu vierovyznania. Ľudia tak môžu na Slovensku vyznávať ako kresťanstvo, tak aj islam. Navyše, iná kultúra (napríklad spomínaný islam) v žiadnom prípade automaticky neznamená terorizmus.
Záver
Ako sme v článku naznačili viackrát, spojenie nelegálnej migrácie a útoku vo Viedni neexistuje. Krajniak, Blaha i Uhrík (neopodstatnene) vytvárajú anti-moslimský a anti-imigrantský naratív, ktorý zbytočne podnecuje nenávisť v už tak dosť netolerantnej slovenskej spoločnosti. Zo 145 krajín sa Slovenská republika nedávno v prieskume o tolerancii migrantov umiestnila na deviatom mieste od konca. O tom, že migrácia so sebou prináša veľa pozitívnych, ale i negatívnych javov, sme písali aj v tomto článku.
Celkové hodnotenie redakcie: 1,1/7
Autorka analýzy: Barbora Krasová
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
