Článok prináša prepis častí videa českého politika, Tomia Okamuru, ktoré bolo zverejnené na platforme YouTube. Napriek tomu, že článok sa dá rozdeliť do viacerých tematických sekcií, obsahovo mu dominuje sekcia venovaná proti-islamským postojom. Autorka tu pridáva aj vlastnú časť, ktorá Okamurove postoje umocňuje.
(Ne)kritická analýza informácie
Článok bol uverejnený na webe Parlamentní listy a jeho autorkou je dlhoročná redaktorka, Barbora Richterová. Obsahovo by sa dal rozdeliť na tri sekcie. Prvá sekcia sa venuje českej straníckej politike, druhá obsahuje proti-islamský naratív a s ním spojené zákonodarné iniciatívy SPD, a tretia sa venuje českým protipandemickým opatreniam. V rámci nášho debunku sa zameriame na druhú sekciu. Samotný článok je v zásade iba prepisom častí videa Tomia Okamuru z 29.10.2020, pričom jediný autorkin vklad sa nachádza v pasáži opisujúcej nedávne útoky vo Francúzsku a v Saudskej Arábii.
Aká je skutočnosť?
Útoky, na ktoré sa zameriava aj autorkin vklad, sa udiali v októbri 2020 vo Francúzsku a v Saudskej Arábii. Skutočnými sú aj predmetné zákonodarné iniciatívy hnutia SPD vychádzajúce z anti-islamského naratívu.
Okamura a manipulačné techniky
Spomínaným autorkiným vkladom je táto sekcia:
“Jednej z obetí, žene, útočník odrezal hlavu, ďalšiu podrezal. Tretia obeť podľahla bodným ranám. Útočník kričal islamské Allah Akbar. Ďalší útočník volajúci Allah Akbar ohrozoval ľudí v Avignone a polícia ho zastrelila. A v saudskoarabskej Džidde bol dobodaný a zranený člen ochranky francúzskeho konzulátu.”
Tomio Okamura spomenul iba “dnešné útoky vo Francúzsku a v Saudskej Arábii”, nevenoval sa ich opisu. Je nespochybniteľným faktom, že sa tieto útoky udiali, no problematickým je spôsob, akým sú tieto informácie čitateľovi podávané. Autorka využíva manipulačnú techniku zvanú rámcovanie.
V tomto prípade môžeme hovoriť o negatívnej interpretácii reality – prezentuje problémy tak, aby sa ako najvhodnejšie riešenie pre danú situáciu javilo to, ktoré uprednostňuje politické záujmy Okamuru a hnutia SPD.
Manipulačná technika falošná dilema spočíva v prezentovaní iba dvoch (či viacerých) možností výberu, napriek tomu, že existujú aj iné. Okamura ju využíva v časti, v ktorej je prítomný aj anti-islamský naratív:
“Buď tu bude sloboda a demokracia, alebo islam. Nie je nič medzi tým.”
Anti-islamský naratív môžeme pozorovať aj v zmieňovaných zákonodarných iniciatívach SPD:
„Hnutie SPD už v Snemovni podalo zákon na zákaz propagácie islamskej ideológie a na zákaz islamského zahaľovania na verejnosti a ako jediná strana v Parlamente presadzujeme nulovú toleranciu nelegálnej migrácie.“
Čo na to Ústava ČR?
Česká republika je podľa Preambuly Ústavy ČR “… slobodný a demokratický štát, založený na úcte k ľudským právam…” A článok 3 toto tvrdenie aj potvrdzuje: “Súčasťou ústavného poriadku Českej republiky je Listina základných práv a slobôd.”
Listina základných práv a slobôd
Podľa článku 3, ods. 1 sa základné práva a slobody zaručujú všetkým, a to bez rozdielu. Nesmie sa hľadieť ani na odlišnosti vo viere a náboženstve.
Podľa článku 3, ods. 3 „nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.“
Zároveň je podľa článku 15, ods. 3 zaručená aj sloboda náboženského vyznania.
Napokon, článok 16, ods. 1 stanovuje: „Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu.“
Prípad z minulosti
V Českej republike sa v roku 2013 udial prípad, pri ktorom bola študentka Ayan Jamaal Ahmednuurová vyzvaná strednou zdravotníckou školou v Prahe na odloženie hidžábu počas výučby.
Pozn. autora: Hidžáb je v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 25 Cdo 348/2019 definovaný “ako jeden (najbežnejší) zo spôsobov zahaľovania moslimských žien”, pričom sa “navonok prejavuje zahaľovaním vlasov, krku a poprsia.”
Ahmednuurová podala na školu žalobu a domáhala sa odškodného. Nepochodila ani na Obvodnom súde pre Prahu 10, ani na Mestskom súde v Prahe. Uspela až pri odvolaní na Najvyšší súd ČR. Ten v rozhodnutí uvádza okrem iného aj nasledujúce: “Vyznávanie islamu, ktorého symbolom je u žien hidžáb, je síce náboženstvom v českých pomeroch neobvyklým, vzbudzujúcim v niektorých občanoch paušalizujúce obavy, avšak za podmienok daných naším právnym poriadkom by aj tieto osobné a nikoho neohrozujúce prejavy náboženského presvedčenia mali byť väčšinou spoločnosti tolerované, …“
A čo nelegálna migrácia?
Nelegálna migrácia je všeobecne chápaná ako taký proces migrácie, ktorý z pohľadu konkrétneho štátu neprebieha zákonným spôsobom. V demokratickom systéme ju však nie je možné paušalizovať na základe viery, tu by nastal problém s existujúcou náboženskou slobodou. Aj napriek tomu, že Okamura islam (nesprávne) prirovnáva k ideológii, pointa ostáva. A ako sme si ukázali vyššie, náboženská sloboda je v Českej republike chránená Ústavou ČR.
Pozor, islam?
Titulok článku má charakter clickbaitu, zameriava sa iba na nami analyzovanú sekciu. Mylne tak vyvoláva dojem, že zodpovedá obsahom a vyznením zvyšku informácie. Článok je pozitívne sfarbený voči osobe Tomia Okamuru, pretože jeho tvrdenia sú nekriticky preberané. Navyše, ním prezentovaný anti-islamský naratív je vkladom autorky ešte viac prehĺbený. Táto sekcia sa napokon snaží vyvolať v čitateľovi strach z islamu a moslimov.
Záver
Tento článok sa snaží vytvoriť dojem, podľa ktorého sú vyjadrenia Tomia Okamuru fakticky správne a neexistuje ani dôvod o nich polemizovať. Článku dominuje téma, ktorou je práve anti-islamský naratív. V spomínanej sekcii sú prítomné aj manipulačné techniky rámcovanie a falošná dilema.
Celkové hodnotenie redakcie: 1,5/7
Autor analýzy: Branislav Jamriška
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
