Sociálne siete sa stali živnou pôdou pre rasizmus a protižidovskú propagandu

Správa organizácie Center for Countering Digital Hate (CCDH) pokrýva nenávistné príspevky namierené voči Židom na Facebooku, Instagrame, Twitteri, Youtube a TikToku. Výskum odpovedá na otázku, či platformy reagujú na nenávistné príspevky efektívne a či sa voči nim adekvátne ohradzujú.

Mimovládna organizácia Center for Countering Digital Hate (CCDH) v správe s názvom Neschopnosť chrániť (Failure to Protect) konštatuje, že sociálne siete ako Facebook sa stali bezpečnými miestami šírenia rasizmu a propagandy proti Židom“.

Výskumníci analyzovali 714 príspevkov s antisemitským podtónom z Facebooku, Instagramu, Twitteru, Youtube a TikToku v časovom rozmedzí máj až jún 2021. Príspevky mali odhadovaných 7,3 milióna impresií (impresie predstavujú celkový počet zobrazení toho-ktorého obsahu ľuďom).

Facebook na chvoste

Po tom, ako výskumníci nahlásili nenávistný obsah príspevkov, väčšina (84%) z nich zostala bez odozvy. Zo zvyšku bolo buď niekoľko príspevkov alebo účtov odstránených. Zanedbateľný počet nahlásených príspevkov (0,1%) platformy označili ako nepravdivé, aj naďalej však na sociálnej sieti figurovali.

Najhoršie dopadol Facebook, keďže zaujal pasívny prístup až pri 89,1% príspevkov, a to aj napriek minuloročnému predstaveniu tvrdších pravidiel pri vysporiadavaní sa s antisemitským obsahom. Vo veľmi tesnom zástupe hneď za Zuckerbergovou sieťou stojí Twitter.

Útočiskom mnohých antisemitských príspevkov sú toxické facebookové skupiny, ktorých počet členov siaha takmer na 38-tisíc. Ich nahlásenie nebolo efektívne, nakoľko aj po realizácii tohto kroku výskumníkmi, zostali skupiny aktívne.

Soros, židovské sprisahania pri pandémii či útokoch 9/11

Výskumníci identifikovali 477 (67%) príspevkov obsahujúcich konšpiračné teórie napríklad o Georgovi Sorosovi, ktorého vyobrazovali ako bábkara hýbajúceho svetom. 

Rovnako sa objavovali naratívy o tom, že Židia stoja za pandémiou či nesú vinu za údajne nebezpečné vakcíny, alebo, že naplánovali útoky zo septembra 2001.

Sociálne platformy zareagovali len na 11,5% príspevkov tohto charakteru.

Odmietanie či bagatelizovanie holokaustu

Detegovaných bolo 277 (39%) príspevkov extrémistického nenávistného obsahu. Medzi najčastejšie podoby takéhoto prejavu patrilo popieranie alebo bagatelizovanie Holokaustu, odkazy na podnecovanie násilia voči židovskej komunite či „krivé obvinenia z rituálnych vrážd kresťanov, rasistické karikatúry, neonacistické príspevky a hlásanie nadvlády bielej rasy.

Menované sociálne siete zakročili proti jednej štvrtine extrémistických príspevkov. Alarmujúce bolo zistenie, že v prípade spomínaného naratívu o Holokauste zostalo 80% príspevkov bez povšimnutia.

Facebook sa opätovne ocitol na chvoste. Výskumníci dávajú túto skutočnosť do kontrastu s Instagramom, ktorý je vlastnený Facebookom, čo v tomto kontexte znamená uplatňovanie rovnakých politík. Zaujímavé je, že napriek tomu dosiahol Instagram najvyššie skóre (32,4%) v kontexte zaujatia proaktívneho prístupu.

Hashtagy ako alfa a omega problému 

Správa CCDH sa sústredila na antisemitský obsah na Instagrame, ktorý sprevádzali hashtagy #rothschild, #fakejews, #goyim či #soros. Tie boli použité až v 350-tisíc príspevkoch.

Niektoré zanalyzované príspevky na TikToku obsahovali #rothschildfamily, #synagogueofsatan a #soros. Obsah s uvedenými hashtagmi dosiahol 25 miliónov zhliadnutí.

Twitter nebol výnimkou, vyššie spomínané platformy však niektoré hashtagy zablokovali. V prípade Twitteru napríklad hashtagy #holohoax alebo #fakejews ostávajú pre používateľov naďalej k dispozícii.

Videoobsah na Youtube a nevraživé komentáre na TikToku

Videá na Youtube, ktoré CCDH nahlásilo, zostali bez povšimnutia administrátorov a aktuálne majú dokopy 3,5 milióna zhliadnutí.

V prípade TikToku, hovoríme o odlišnom probléme. Príslušníci židovskej komunity sú vystavovaní rasistickým útokom priamo v komentároch pod ich videami. Výskum pokryl 78 takýchto odkazov, pričom po ich nahlásení, 59 z nich ostalo bez odozvy. Ak aj platforma reagovala, skôr sa uberala cestou odstránenia komentárov (19,2%). Len v prípade štyroch účtov (5,1%) došlo k odstráneniu.

Na báze demonštrovaných zistení, CCDH zhodnotilo, že každý príspevok, ktorý výskumníci identifikovali a označili ako antisemitský, zreteľne porušil existujúce zásady platformy. Záverečnou bilanciou je, že sociálne siete reagovali na menej než jeden zo šiestich nahlásených nenávistných príspevkov.

CCDH radí ako konfrontovať online nenávistné prejavy

Odporúčania nie sú prevratné, v tom najlepšom slova zmysle, javia sa skôr ako základné zásady, hoc zjavne v ideálnom svete.

CCDH sumarizovalo niekoľko základných odporúčaní pre boj s online nenávistným prejavom. 

  1. Zákonodarcovia by mali legislatívne ošetriť problematiku nenávistných prejavov prostredníctvom finančných postihov. 
  2. Najímať, školiť a podporovať moderátorov, ktorí by eliminovali nenávistné prejavy v online priestore.
  3. Odstrániť skupiny, ktoré vehementne pretláčajú antisemitské naratívy. 
  4. Instagram, TikTok a Twitter sa rovnako nesmú len ticho prizerať. 
  5. Zakázať účty, ktoré nepriamo aj priamo zverejňujú správy s rasistickým podtónom.

Dôležitým mementom je bez pochýb história, ktorá nám ukázala kam až nenávisť dokáže zájsť, aj to, že zlo plodí len ďalšie zlo. Dnes sa ocitáme v situácii, kedy nenávistné prejavy nie sú len záležitosťou počítačových klávesníc, ale postupným stupňovaním prekračujú prah virtuálneho sveta.