Politológ Grigorij Mesežnikov začína príspevok z roku 2018 v deväťdesiatych rokoch. V tom období sa osamostatnená Slovenská republika ocitla na križovatke a stála pred rozhodnutím, ktorým smerom sa vydať. Stať sa súčasťou západných štruktúr znamenalo byť plnohodnotným členom Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO).
Grigorij Mesežnikov píše o NATO ako o symbole a poistke úspešného Slovenska. Symbolom zdôrazňuje dôležitosť úlohy, ktorú NATO, ako aj EÚ, zohrali pri spoločenskej transformácii postkomunistických krajín. Mesežnikov dodáva, že obranná aliancia ako poistka poskytuje vonkajšie garancie nezvratnosti prechodu k demokracii a zadržiava potenciálnych vonkajších agresorov.
Síce úspešný, ale zložitý príbeh
Jedna z vĺn rozširovania NATO sa konala v roku 1999. Slovenská republika bola vtedy jedinou stredoeurópskou kandidátskou krajinou, ktorá nespĺňala politické kritériá na vstup tak do NATO, ako aj EÚ. V danom roku sa členmi Aliancie stali len Poľsko, Maďarsko a Česká republika.
Pre autoritársku prax, koncentráciu moci, porušenie princípov právneho štátu, represie voči opozícii, nedodržiavanie ľudských a menšinových práv, bolo Slovensko v prístupovom procese diskvalifikované.
Vtedajší premiér Vladimír Mečiar v roku 1997, kedy bolo aj pre neho zrejmé, že Slovensko nezíska členstvo v Aliancii, tému využil na vytĺkanie politického kapitálu. Rétorika vládneho kabinetu sa spočiatku držala v línii prozápadnej zahraničnej politiky.
Vladimír Mečiar pripravované referendum o priamej voľbe prezidenta skomplikoval doplnením otázky o vstupe do NATO. Manipuloval otázkami o rozmiestnení cudzích vojenských základní a jadrových zbraní na území Slovenskej republiky. Referendum bolo napokon samotnou vládou zmarené. Dvere sa však otvorili aktivitám odporcov Aliancie či občianskym iniciatívam požadujúcim vyhlásenie neutrality.
Pro-integračné sily pri moci
Míľnikom sa stali parlamentné voľby v roku 1998, keď sa k moci dostal nový vládny kabinet na čele s Mikulášom Dzurindom. Odstraňované boli demokratické deficity a obnovili sa integračné vyhliadky Slovenska, ktoré podporovali krajiny Vyšehradskej štvorky (V4).
Komplikácie pre pro-integračné mocenské sily nastali v marci 1999, keď začali nálety NATO na Juhosláviu proti režimu Slobodana Miloševiča v reakcii na jeho represívnu politiku voči kosovským Albáncom. Vypätá atmosféra pretavená aj do vnútornej politiky zapríčinila výrazný pokles podpory pre členstvo v Aliancii.
Za pomoci informačných a vzdelávacích kampaní došlo k zvýšeniu podpory verejnosti pre členstvo v Severoatlantickej aliancii. Slovenská republika sa napokon, v marci 2004, stala plnohodnotným členom NATO.
Križovatka dejín
Slovenská republika formálne dopísala svoj príbeh o voľbe medzi Západom a Východom momentom, kedy sa začlenila do západných štruktúr. Je však potrebné dodať, že križovatka medzi Východom a Západom je v podobe pochybností o zahranično-politickej orientácii štátu prítomná dodnes.
Grigorij Mesežnikov trefne poznamenal, že začlenenie sa do tých-ktorých štruktúr neznamenalo len ukotvenie vonkajšej orientácie. Išlo predovšetkým o vyslovenie predstavy o spoločnosti, v ktorej budú slovenskí občania žiť. Dnes tu tá križovatka stojí opäť. Boj však aktuálne prebieha na území nášho východného suseda.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
