Okrem opozície voči Európskej únii (EÚ) v otázkach migrácie či menšinových práv sa Maďarsko a jeho súčasný režim vyznačuje aktívnym potláčaním slobody médií, právneho štátu, subjektov občianskej spoločnosti a celkovým úpadkom kvality demokracie. Orbán tieto zmeny vydáva za ochranu „tradičných hodnôt“ a boj proti škodlivému liberalizmu.
Hybridná demokracia
Podľa výskumného centra Freedom House ide v prípade Maďarska o „prechodný alebo hybridný režim“ („transitional or hybrid regime“). Na základe výskumu z roku 2021 získalo Maďarsko v kategórii „úroveň demokracie“ iba 45,24 bodov zo 100. Oproti roku 2020 si tak pohoršilo o viac ako tri percentuálne body.
Podľa výskumu Nations in Transit 2021 zaznamenalo Maďarsko najvýraznejšie zhoršenie úrovne demokracie v rámci regiónu od centrálnej Európy po centrálnu Áziu.
V posledných rokoch pritom dochádza k útokom na elementárne liberálne princípy, ktoré sú základom samotnej demokracie. Odklon od demokracie zároveň znamená rozširovanie antidemokratických praktík.
The Economist Intelligence Unit (EUI) v roku 2020 uviedol Maďarsko v rebríčku „indexu demokracie“ na 56. mieste s hodnotou 6,56 z 10 bodov. Na základe týchto dát Maďarsko spadá do kategórie „nedokonalá demokracia“ („flawed democracy“). EUI zároveň poukazuje na značný úpadok úrovne demokracie za posledných desať rokov.
Aspekty úpadku demokracie v Maďarsku
Už po získaní moci stranou Fidesz v roku 2010 dochádzalo k legislatívnym zmenám smerujúcim k upevneniu jej moci a kontroly nad nezávislými inštitúciami. Neskôr vláda vedená stranou Fidesz pristupovala k prijímaniu politík, ktoré do značnej miery zabraňujú činnosti opozičných skupín, nezávislých médií a novinárov, univerzít a mimovládnych organizácií.
V roku 2013 maďarskí poslanci napriek rozsiahlym protestom a rozhodnutiu Najvyššieho súdu o protiústavnosti odhlasovali prijatie kontroverzných ústavných zmien. Tie preniesli značnú časť moci do rúk vlády a strany Fidesz. Znamenali ohrozenie demokratického princípu bŕzd a protiváh, riziko podkopania nezávislosti médií, súdnictva a nezávislých inštitúcií.
Zmeny sa dotýkali napríklad obmedzenia právomoci Ústavného súdu v prípade zákonov, ktoré už boli zakotvené v ústave či obmedzenia predvolebnej kampane. Ďalšia z úprav hovorila o uprednostňovaní tradičných (heterosexuálnych) rodinných vzťahov.
Úpadok demokracie sa odzrkadlil na vzťahu Maďarska a EÚ. Začiatkom marca 2021 Orbán ohlásil odchod členov strany Fidesz zo skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) v EP.
Strana mala od roku 2019 pozastavené členstvo v skupine, odchod členov strany z EPP však prišiel po tom, ako poslanci EP v hlasovaní schválili možnosť vylúčenia člena alebo členov skupiny.
Vzťahy s EÚ sa vyhrotili aj Orbánovou odpoveďou, v ktorej výsledok hlasovania označil za nepriateľský krok voči Fideszu a jeho voličom.
Erózia demokracie v Maďarsku bola posilnená aj od vypuknutia pandémie Covid-19. Odpoveďou vlády na šírenie vírusu bol návrh Zákona o ochrane proti koronavírusovej pandémii. Slúžil na predĺženie výnimočného stavu a vytvorenie možnosti rýchleho a účinného zásahu štátu.
Podľa Transparency International Hungary bol vládny návrh zákona problematický. Najznepokojivejšie bolo to, že by predĺžil núdzový stav na dobu neurčitú a vláde by priznal osobitné právomoci vrátane možnosti rozhodovať dekrétom a bez súhlasu parlamentu.
Tradičné hodnoty ako potláčanie práv menšín
Maďarsko pod vedením Orbána smeruje k čoraz očividnejšiemu potláčaniu práv menšín. Vláda zaradila do svojej politickej agendy útoky najmä na sexuálne menšiny a komunitu LGBTI.
V roku 2020 ukončila právne uznanie transrodových ľudí a prijala zákon zakazujúci adopciu pármi rovnakého pohlavia. Maďarský parlament podporil aj zmenu ústavy, ktorá definuje rodinu ako „založenú na manželskom zväzku a vzťahu rodičov a detí“, pričom platí princíp „matkou je žena a otcom je muž“.
V júni 2021 bol prijatý „Zákon o ochrane detí“ (Child Protection Act) pôvodne zameraný na sprísnenie trestov za zneužívanie detí (s účinnosťou od 8. júla).
Neskôr boli pridané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zakazujúce „propagáciu homosexuality“ deťom do 18 rokov. Nariadenie ďalej upravuje „vystavovanie alebo zobrazovanie“ výrobkov, ktoré „vyjadrujú homosexualitu“ alebo predstavujú „odchýlku od identity zodpovedajúcej pohlaviu pri narodení“.
Podľa Európskeho parlamentu (EP) prijatá legislatíva pod rúškom boja proti pedofílii obmedzuje slobodu prejavu a práva detí. Dôvodom má byť to, že zakazuje uvádzanie obsahu LGBTI v školských vzdelávacích materiáloch a televíznych programoch pre deti do 18 rokov.
Zákon by mohol v praxi znamenať napríklad odstránenie kníh z učebných osnov. Rovnako by mohol vyústiť do zákazu denného sledovania filmov, v ktorých vystupujú homosexuálne postavy.
Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zákon označila za „hanbu“ a uviedla: „Táto legislatíva používa ochranu detí ako ospravedlnenie diskriminácie ľudí kvôli ich sexuálnej orientácii.“
EK iniciovala voči Maďarsku konanie kvôli možnému porušovaniu pravidiel EÚ o práve na slobodu prejavu, voľnom obchode a poskytovaní služieb, ako aj samotnom porušovaní práv LGBTI komunity.
Viktor Orbán po reakcii EÚ avizoval, že vo veci kontroverzného zákona bude vyhlásené referendum.
Odpor voči liberalizmu
Tradičné hodnoty v kontexte Maďarska znamenajú silný príklon ku konzervatívnym až krajne pravicovým princípom. Základným oporným bodom je v tomto ohľade odpor voči liberálnym hodnotám a liberálnym elitám predstavovaným najmä inštitúciami EÚ.
Podľa Viktora Orbána EÚ ohrozuje národné a kresťanské hodnoty. Od roku 2014 preto hovoril o neliberálnej demokracii, ktorá je podľa neho prototypom systému národnej spolupráce.
Reálne sa pod ňou skrýva odstraňovanie princípov bŕzd a protiváh a zjednocovanie právomocí zložiek moci, pričom sa Maďarsko približuje k „štátu jednej strany“.
(Ne)kresťanská demokracia
Imidž štátu je aktuálne vystavaný na princípoch nacionalizmu, kresťanských kultúrnych prvkoch a etnickej identite. Maďarsko sa podľa Orbána odlišuje od západného sveta založeného na liberálnych hodnotách od jeho ideálu. Ten nazýva „východným“ prístupom postaveným na silnom štáte, slabej opozícii a obmedzenej kontrole zložiek moci.
V roku 2018 už Viktor Obrán hovoril o posune k „neliberálnej kresťanskej demokracii“. Tá sa mala prejaviť vo voľbách do EP v roku 2019 a ukončiť éru multikulturalizmu. Vo svojom vyjadrení povedal, že „západná politická „elita“ EÚ nedokázala ochrániť blok pred moslimskou imigráciou.“
Cieľom posunu ku kresťanskej demokracii pritom malo byť zabránenie zániku národných štátov, o ktoré podľa Orbána EÚ usiluje. Zároveň sa vyjadril, že EÚ rozhoduje nedemokraticky a netoleruje alternatívne názory.
Kresťanská demokracia podľa neho odmieta multikulturalizmus a imigráciu. Má sa tiež zakladať na kresťanských hodnotách. Maďarsko a samotný Orbán majú predstavovať bojovníkov proti úpadkovým hodnotám EÚ a západu.
Prijímané politiky však často odporujú kresťanským hodnotám – príkladom môže byť zákon kriminalizujúci bezdomovectvo, nevhodné podmienky pre žiadateľov o azyl v centrách blízko maďarského hraničného plotu či používanie dehumanizujúcej rétoriky voči migrantom vo vládou kontrolovaných médiách.
Boj Orbána proti liberálnym elitám a EÚ: témy týkajúce sa aj maďarsko-slovenského infopriestoru
V posledných 8 mesiacoch sme v spolupráci s International Republican Institute’s Beacon Project monitorovali maďarsko-slovenský informačný priestor.
Predmetom skúmania boli verejné profily skoro 30 predstaviteľov maďarskej menšiny (politikov, politických strán, médií, spoločenských udalostí, rôznych záujmových skupín ale aj radikálnych zoskupení – celý zoznam bude dostupný v záverečnej správe), ktoré boli vybraté na základe dosahu ich obsahu, ale aj na základe ich spoločenského významu.
Vo výskume sme sa zaoberali monitoringom obdobia od januára 2021 do konca augusta 2021 a hľadali sme príspevky, ktorých predmetom bola maďarská vláda a hodnotový systém, ktorý reprezentuje.
Napriek tomu, že táto téma môže byť považovaná za otázku vnútornej politiky, je to téma, ktorá je prítomná aj v rámci slovensko-maďarského Facebooku.
Prvým krokom bola základná filtrácia obsahu na základe kľúčových slov, ktorá od januára 2021 do konca augusta 2021 našla dokopy 8 201 príspevkov. Tie boli následne manuálne filtrované a kódované. Z celkového počtu príspevkov (3 434) bolo 42% relevantných v súvislosti so skúmanými naratívmi.
Naratív, že Maďarsko, resp. maďarská vláda je ochrancom tradičných hodnôt sa objavil v 15% relevantných príspevkov. 83% z nich obsahovalo iba tento naratív.
V ostatných príspevkoch bol najčastejšie (v 55% prípadov) prepojený s naratívom slabej podpory maďarskej menšiny na Slovensku.
Až 94% zo skúmaných príspevkov malo podporujúci charakter. V nich sa okrem iného objavovala téma „boja“ maďarskej vlády s Európskou úniou, ale aj homofóbny zákon, ktorý silno zarezonoval počas leta.
84% z príspevkov, ktoré súviseli s týmto naratívom, pochádzalo od spravodajských portálov, ktoré sú financované aj z maďarských zdrojov.
Autorky: Michaela Ružičková, Karin Kőváry Sólymos
