Zničené kostoly aj pamätníky obetí holokaustu. Ruská „denacifikácia“ sa týka aj kultúrneho dedičstva Ukrajiny

Každá diktatúra si vytvára svoj newspeak, ktorým sa snaží legitimizovať svoje činy. Vojna, vraždenie a ničenie sú v novom Putinovskom newspeaku špeciálna vojenská operácia, denacifikácia a demilitarizácia.

Obrázok: Twitter/Defence of Ukraine

Ruská propaganda o ochrane rusko-jazyčného obyvateľstva na Ukrajine, ktorá využíva aj novovytvorený jazyk sa však rozplýva pod dôkazmi o bombardovaní škôl, nemocníc a obytných štvrtí.

Okrem fyzického zničenia Ukrajincov (ktoré sme mali možnosť vidieť na záberoch z oslobodenej Buči), čo sa Putinovi nedarí podľa jeho počiatočných predstáv však Rusko cieli aj na zničenie ukrajinskej národnej identity a všetkého, čo ju reprezentuje, vrátane kultúrneho dedičstva, v ktorom sa zhmotňuje národná identita každého národného spoločenstva, Ukrajincov nevynímajúc.  

Rusi ničia aj pravoslávne kostoly

UNESCO upozorňuje, že od začiatku ruskej agresívnej invázie na Ukrajinu sa ruským vojskám podarilo poškodiť najmenej 53 kultúrnych pamiatok.

Medzi nimi je 29 náboženských miest, 16 historických budov, štyri múzea a štyri pamiatky. UNESCO pritom ešte nemá kompletné informácie z obliehaného Mariupolu a okupovaného Chersonu.

Ukrajinské ministerstvo kultúry napočítalo 135 prípadov poškodenia kultúrneho dedičstva zo strany ruskej armády. UNESCO správy od Ukrajincov overuje, aby ich mohlo potvrdiť.

Generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová upozornila ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, že aj Rusko je signatárom Dohovoru o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu. Ničením kultúrneho dedičstva tak Rusko porušuje aj tento medzinárodný dohovor.  

Tí, čo „čítajú bibliu“ podporujú vraždenie

Keďže v niektorých historických obdobiach boli bombardované ukrajinské oblasti v jednom štáte s Ruskom, či Bieloruskom, mnohé kultúrne a náboženské lokality majú širší význam pre všetkých východných Slovanov.

Ani to však Rusom neprekáža. Moskovský patriarcha Kyril túto vojnu dokonca podporuje a to aj napriek desiatkam poškodených pravoslávnych chrámov.

Ničenie kultúrnych pamiatok, medzi ktorými sú aj kostoly nevadí ani ruskej ambasáde na Slovensku, ktorá túto deštrukciu otvorene podporuje.

Svojimi statusmi na Facebooku (ktorý je paradoxne v Rusku zakázaný ako extrémistická organizácia) sa ambasáda dokonca odvolávala na citáty z Biblie. To všetko v čase ruského bombardovania civilistov a ničenia druhej krajiny, ďalší paradox.

Zničené pamätníky obetiam holokaustu

Dôkazom, že denacifikácia je v ruskom podaní totálne prázdny a účelový pojem, je aj poškodenie dvoch pamätníkov obetiam holokaustu. Jeden Rusi poškodili v Charkovskej oblasti. Daný pamätník (Drobickij Jar) pripomína miesto, kde nacisti zavraždili 15 000 Židov.

Druhý pamätník obetiam holokaustu Rusi poškodili na okraji Kyjeva. Miesto je známe ako Babyn Jar, nazvané podľa rokliny, kde nacisti počas pár septembrových dní v roku 1941 zavraždili viac ako 33-tisíc Židov, Rómov, Ukrajincov, ale aj Rusov a ich telá nahádzali do rokliny.

Počas priebehu vojny toto miesto nacisti využili ako popravisko ešte niekoľkokrát a celkovo tam skončilo viac ako 100-tisíc ľudských životov. Babyn Jar je dodnes považovaný za jeden z najväčších masakrov druhej svetovej vojny.

Na okupovaných a ostreľovaných územiach Rusi neničia len ukrajinské kultúrne pamiatky, či pamiatky obetiam holokaustu, ale aj pamätníky obetiam a vojakom bojujúcim v druhej svetovej vojne, ktorou sa ruská propaganda s obľubou oháňa pri každej príležitosti.

V posledných rokoch sme o ničení kultúrneho dedičstva počúvali hlavne v súvislosti s jeho ničením Islamskými fundamentalistami na Blízkom východe, v severnej Afrike, či v oblasti afrického sahelu. Zdá sa, že Rusom sa túto barbarskú tradíciu darí rámcovať v novom kontexte na európskom kontinente.

#Strážcovia #Rusko #Ukrajina #Vojna #KultúrneDedičstvo #Holokaust

Magisterské a doktorandské štúdium absolvoval na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2019 úspešne obhájil dizertačnú prácu na tému Migrácia ako nástroj prokremeľskej propagandy na Slovensku, ktorá vyšla o rok neskôr v knižnej podobe. V súčasnosti pôsobí na tejto katedre ako vedecko-výskumný pracovník. Počas štúdia sa zúčastnil na viacerých zahraničných mobilitách a vedeckých konferenciách (Česko, Poľsko, Ukrajina, Severné Macedónsko). Od roku 2017 do roku 2021 pôsobil v redakcii portálu Antipropaganda.sk a v roku 2020 participoval na projekte Digital Infospace Security Iniciative. V Infosecurity sa venuje prevažne historickým naratívom. Kontakt: stefan.izak@infosecurity.sk