Výber dezinformačných trendov (15.3.2021)

V rámci projektu „Infosecurity.sk“, ktorý spadá pod STRATPOL – Strategic Policy Institute a Slovak Security Policy Institute, s podporou pražskej kancelárie Nadácie pre slobodu Friedricha Naumanna, vykonáva naša redakcia monitorovanie aktivít slovenskej i zahraničnej dezinformačnej scény. Následným vyhodnotením dokážeme identifikovať dezinformačné naratívy, ktoré v spoločnosti rezonovali najviac, kde vznikali a ako sa ďalej šírili. Na základe týchto zistení môže naša redakcia varovať verejnosť pred súčasnými a nastupujúcimi trendami v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.

Prehľad našich zistení z posledných 2 týždňov:

1. V posledných týždňoch svoju pozornosť dezinformátori upriamili predovšetkým na rezonujúce spoločenské témy, akými sú nákup vakcíny Sputnik V, či otrava a uväznenie ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného

2. Rusko neváhalo využiť Sputnik V ako nástroj hybridnej vojny a zužitkovať tak politickú krízu, ktorú nákup vakcíny na Slovensku vyvolal na podnietenie euro-skeptických nálad a polarizáciu spoločnosti

3. Dezinformačné médiá šírili rozsiahlu škálu vykonštruovaných konšpiračných tvrdení za účelom diskreditácie Navaľného osoby a odvrátenia pozornosti od opozičných protestov v Rusku

4. Údaje zhromaždené pomocou nástrojov CrowdTangle a Pulsar naznačujú, že dezinformačné weby boli úspešné pri pútaní pozornosti verejnosti pomocou konšpiračných naratívov

5. Rusko neváhalo do šírenia dezinformácií zapojiť aj svoje veľvyslanectvo na Slovensku

Prekrúcanie pravdy okolo Navaľného

Koncom januára zverejnil Fond boja s korupciou, založený ruským opozičným politikom Alexejom Navaľným, na internete dokument o údajnom luxusnom sídle prezidenta Vladimíra Putina na pobreží Čierneho mora. Tento takmer dvojhodinový investigatívny film upútal mimoriadnu pozornosť nielen v Rusku, kde vyvolal vlnu protivládnych protestov, ale aj v zahraničí a na Slovensku.

Po jeho zverejnení sa v pro-kremeľských médiách rozpútala rozsiahla dezinformačná kampaň namierená proti osobe Alexeja Navaľného, ako aj proti protestom, ktoré jeho film vyvolal. Táto kampaň mala presah aj na Slovensko, kde sa nám v rámci monitoringu (link, link, linklink) domácej dezinformačnej scény podarilo odpozorovať nárast šírenia pro-kremeľských konšpiračných naratívov namierených práve proti tomuto opozičnému politikovi.

Najaktívnejším šíriteľom boli mieste pro-kremeľské weby. V tomto smere aktívne komunikovalo aj niekoľko pro-rusky orientovaných domácich politikov ako napríklad Ľuboš Blaha.

Okrem opakovaného popierania otravy sa dezinformátori pokúšali spochybniť Navaľného integritu fabuláciami o príslušnosti k zahraničným tajným službám. V súvislosti s tým sa v ich článkoch často opakovalo konšpiračné tvrdenie, že Navaľnyj je len akousi bábkou dosadenou západnými informačnými službami, ktoré sa prostredníctvom jeho osoby majú snažiť o prevrat v krajine.

V niektorých prípadoch si však dezinformačné naratívy navzájom odporovali. V istom článku, ktorý cituje pro-kremeľského politika Sergeja Kurginjana tvrdili, že Navaľnyj nie je agentom CIA, ale podvodník a zločinec z „kremeľskej elity“. To poukazuje na skutočnosť, že dezinformátori nešírili len jeden ucelený dezinformačný naratív, ale množstvo rozličných, ktorých spoločným cieľom však bola diskreditácia Navaľného osoby, a to akýmkoľvek možným spôsobom.

Značný záujem dezinformátorov upútal aj fakt, že väčšina vyspelých krajín a členských štátov EÚ sa k potláčaniu protestov a okolnostiam vykonštruovaného procesu s Navaľným postavila kriticky. Túto kritiku dezinformátori vyhodnotili ako prejav „rusofóbie“ a snahu o zasahovanie do vnútroštátnych záležitostí Ruska. Z čoho následne vyvodzovali záver, že Navaľného film nie je ničím viac ako len propagandistickou operáciou a teda prostriedkom, akým Západ útočí na Rusko.

Dezinformátori tak Kremeľ zámerne stavajú do pozície obete, pričom práve EÚ a Západ vykresľujú ako agresorov. V tejto súvislosti čelila útokom dezinformátorov aj prezidentka Zuzana Čaputová za výrok, v ktorom v súlade so stanoviskom EÚ ostro odsúdila vykonštruovaný politický proces s Navaľným.

V neposlednom rade dezinformátori upriamili svoju pozornosť aj na obsah samotného filmu. V tejto súvislosti bolo možné zo strany dezinformátorov pozorovať opakovanú snahu o spochybnenie tvrdení prezentovaných vo filme. Paradoxne prostredníctvom naratívu, že tvrdenia prezentované vo filme nie sú ničím iným ako len nepodloženou konšpiráciou.

Zároveň dezinformátori zámerne podceňovali silu protestov a hájili represie voči protestujúcim zo strany bezpečnostných zložiek. Tu sa ich weby odvolávali aj na vyjadrenia hovorcu Kremľa Peskova, ktorý obhajoval použitie hrubej sily proti protestujúcim, a zároveň aj na príspevok Jána Čarnogurského, v ktorom sa tvrdí, že Putinova podpora aj napriek protestom neklesla.

Všeobecne tak dezinformátori prezentovali názor, že obeťou nie je ruská opozícia, ktorá musí čeliť agresii zo strany štátu, ale práve Kremeľská elita, ktorá čelí útokom západných tajných služieb, pričom o takýchto útokoch nejestvujú žiadne relevantné dôkazy.

Na základe dát z nástroja CrowdTangle[1] sa nám podarilo zistiť, že v priebehu posledných 30 dní sa pri správach o Navaľnom darilo najmä dezinformátorom. Až 6 z 9 príspevkov, ktoré dosiahli najvyšší počet interakcií a týkali sa ruského politika pochádzalo od dezinformačných aktérov. Aktuality.skPravda zaraďujeme medzi relevantné a dôveryhodné zdroje. Dáta sme získali na základe vyhľadávania kľúčového slova „Navaľnyj“.

Kolektívne tak dezinformačná scéna v spojitosti s dianím okolo Navaľného uverejnila nemalé množstvo zavádzajúcich článkov s pro-ruským sentimentom. Spoločným cieľom týchto článkov bolo odvrátiť pozornosť od diania v Rusku a deligimitizovať protesty podsúvaním naratívu, ktorý tvrdí, že protesty nie sú prejavom legitímneho hnevu ruských občanov voči skorumpovaným a autoritatívnym Kremeľským elitám, ale výsledkom plánovanej operácie riadenej zo zahraničia.

Sputnik V ako nástroj hybridnej vojny

Rezonujúcou témou posledných dní je nákup ruskej neregistrovanej vakcíny Sputnik V. Nejasnosti sprevádzajúce jej nákup, ako aj otázky spojené s bezpečnosťou jej použitia, polarizovali nielen vládnu koalíciu, ale aj širšiu verejnosť. To pripravilo živnú pôdu pre dezinformátorov, ktorí sa neváhali chopiť šance a zaplaviť informačný priestor množstvom pro-ruskej rétoriky.

Ešte predtým, ako Európska lieková agentúra (EMA) začala priebežné hodnotenie vakcíny Sputnik V, bolo horúcim bodom diskusií predovšetkým to, či ruskú vakcínu kúpiť a očkovať ňou aj napriek tomu, že nebola schválená európskymi inštitúciami.

V spojitosti s tým sa do šírenia dezinformácií pustilo aj samotné Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku. To na sieťach Facebook a Twitter uverejnilo príspevok, v ktorom tvrdilo, že žiadosť o schválenie vakcíny bola podaná, čo malo evokovať pocity, že EÚ zámerne klame. EMA však žiadnu žiadosť o registráciu neobdržala. Navyše obrázok uverejnený v príspevku, ktorý mal dokazovať tvrdenie ruského veľvyslanectva, že žiadosť bola podaná, odkazoval na organizáciu HMA – „Heads of Medicines Agencies”. Tá však s registráciou vakcín nemá nič spoločné. Tvrdenia veľvyslanectva sa tak ukázali ako mylné a zavádzajúce.

Ruské veľvyslanectvo i napriek tomu pokračovalo v šírení propagandy aj naďalej a len o pár dní neskôr na svojom Facebookovom profile citovalo vyjadrenie Vladimíra Putina, v ktorom hájil Sputnik V ako najúčinnejšiu a najbezpečnejšiu vakcínu na svete. Okrem agitácie taktiež prezentoval falošné tvrdenia, že niektoré európske krajiny boli nútené zastaviť vakcináciu látkami od Pfizer/BioNTech po tom, čo po jej použití evidovali úmrtia.

Aktívne dezinformovalo aj viacero pro-rusky orientovaných webov. Ich články sa po vzore Putina a jeho štátnej propagandy vyznačovali jednostrannou agitáciou v prospech vakcíny Sputnik V. V tejto súvislosti Hlavný denník citoval rozhovor s ruským doktorom, ktorý so silnou zaujatosťou porovnáva vakcínu Sputnik V s vakcínou Pfizer, pričom Sputnik V označuje ako jasného víťaza. O vakcínach západných spoločností tak písali dezinformátori prevažne v negatívnom kontexte, zatiaľ čo Sputniku V pripisovali výlučne len pozitívne vlastnosti.

Terčom útokov bola aj EÚ. Potrebu kontrolnej registrácie zo strany EU dezinformátori citujúc ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, škatuľkovali ako geopolitickú hru. Tá podľa nich svedčí o predpojatosti EÚ voči Rusku, za ktorou v konečnom dôsledku nestojí nik iný ako USA. Podľa tohto konšpiračného naratívu je to práve USA, ktoré má nabádať členské štáty EÚ, aby nenakupovali Sputnik V.

Tu sa dezinformátori, podobne ako v prípade s Navaľným, pokúšali odpútať pozornosť od nedostatočnej transparentnosti vakcíny Sputnik V zhadzovaním viny na Západ. Pri tom neváhali použiť kartu „rusofóba“ proti každému, kto mal proti nákupu oprávnené výhrady. V oboch prípadoch tak môžeme pozorovať trend v stavaní Ruska do pozície obete a zovšeobecňovania jeho opozície ako „rusofóbov“. To pre šíriteľov dezinformácií v praxi znamená, že akákoľvek konštruktívna kritika voči vakcinácii Sputnikom V je automaticky neplatná a oni sa tak môžu vyhnúť citlivým otázkam ohľadom jej bezpečnosti.

Rusko tak neváhalo použiť vakcínu Sputnik V ako nástroj hybridnej vojny a prehĺbiť tak už existujúce názorové rozdiely v spoločnosti. V tomto prípade sa do šírenia dezinformácií prostredníctvom svojich sociálnych sietí aktívne zapájalo aj Ruské veľvyslanectvo na Slovensku. Je evidentné, že sa dezinformačná scéna snaží vyťažiť čo najviac z prebiehajúcej politickej krízy v krajine, ktorá je vyvolaná práve nákupom tejto vakcíny.

To, že sa o vakcíne Sputnik V začala po jej nákupe slovenským premiérom Igorom Matovičom  v rámci Slovenska a Českej republiky viesť rozsiahlejšia diskusia, ukazuje aj graf z nástroja Pulsar[2].

Na grafe môžeme vidieť, že slovo „Sputnik“ sa v slovenských a českých médiách v období dovozu ruskej vakcíny na Slovensko začalo objavovať podstatne častejšie.

Dáta z CrowdTangle tiež ukazujú, že najviac interakcií zbierali práve dezinformátori. Prvých 9 z 10 aktérov zvykne na svojom Facebookovom profile šíriť problematický obsah. Výsledky sme dostali pri hľadaní slova „Sputnik“.

Autori: Matej Spišák, Denis Takács


[1] CrowdTangle je nástroj určený na sledovanie a analýzu sociálnej siete Facebook. https://www.crowdtangle.com

[2] Pulsar ja platforma na monitorovanie sociálnych sietí. https://www.pulsarplatform.com

This report has been prepared with support from IRI’s Beacon Project. The opinions expressed are solely those of the author and do not reflect those of IRI.