Máte právo na vlastný názor, nie na vlastné fakty

Zdroj: Flickr.

Piliere demokratických spoločností sú zároveň ich najzraniteľnejšími miestami. V tom spočíva paradox demokracie – jej najsilnejšie atribúty, ako sloboda prejavu či potreba verejnej zhody pri rozhodovaní o dôležitých témach, ponúkajú jej neprajníkom otvorený priestor pretaviť ich nekalé úmysly na skutočnosť.

Fungovanie demokratickej spoločnosti vyžaduje, aby si v ňom idey a rozdielne názory mohli navzájom slobodne konkurovať. Potrebuje názorový pluralizmus a voľný tok informácií.

Rozhodovacie procesy si vyžadujú rôznorodosť médií a politických aktérov, ktorí sa na politickom „trhu“ snažia presvedčiť svoje publikum. V zmysle spoločenského progresu pokroku, demokracia toleruje a podporuje protichodné stanoviská. Všetky tieto vymoženosti demokracie však zároveň vytvárajú obrovský priestor pre výrobu a šírenie dezinformácií.

Chápanie dezinformácií ako cudzej choroby, importovaného fenoménu úplne ignoruje skutočnosť, že je nielen dokonale zlučiteľné s demokratickými princípmi, no demokratických štátoch výborne prosperuje.

Rámcovanie problematiky v zmysle “demokracia proti dezinformáciám” je preto problém. Je ignorovaním reality – toho že dezinformácie sú jednoducho súčasťou demokratického systému. 

Tradičné metódy digitálnej autokracie – kontroly či blokovania informácií cenzúrou, by v demokracii neprežili. Ich kľúčom úspechu je naopak rapídne šírenie a virálnosť. Netýka sa to pravda že iba demokratických štátov. Rusko svoje naratívy využíva aj na nepriamu kontrolu a manipuláciu vlastnej populácie.

Cenzúra

Cenzúra je v demokracii veľmi citlivou témou aj v prípade v prípade lživých informácií. Príliš často zneužíva. Vidíme to na príklade slovenských pravicových radikálov, ktorí sa odvolávajú na slobodu prejavu či myslenia, a legitímne kroky právneho štátu, ktorý chráni sám seba, interpretujú ako totalitnú cenzúru.

Dezinformácie sú nástrojom autokratických režimov na medzinárodnom poli, no snahu o ich koherentnosť nevyvíjajú. Namiesto toho sa snaha dezinformačnej scény sústreďuje na zaplavenie infopriestoru rôznymi provokatívnymi, rušivými a očividne nepravdivými informáciami.

Cieľom nie je ovládnutie informačného priestoru, ale vytvorenie chaosu v spoločnom vnímaní reality. Z potenciálnych voličov sa stávajú dezorientovaní ľudia, neschopní rozlíšiť skutočnosť od fikcie. Preto sú dezinformácie väčším problémom pre demokracie ako pre iné režimy. 

Demokracie si vyžadujú určitý stupeň spoločenského konsenzu, ktorý je výsledkom spoločného vnímania reality. Tento konsenzus síce neočakáva, že ľudia budú so všetkým automaticky súhlasiť, no že sa zhodnú aspoň na tom, s čím nesúhlasia. Dnes, kedy sa „alternatívne“ videnie sveta dostáva často na rovnakú úroveň so skutočnosťou, môže byť dosiahnutie takéhoto spoločenského konsenzu problém.

Vyštudoval politológiu na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde naďalej pôsobí ako odborný asistent. Zároveň je výskumníkom pre Inštitút strategických politík a analytikom MapInfluenCE projektu Asociace pro mezinárodní otázky. Venuje sa problematike otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie v prostredí medzinárodných vzťahov. Zaujíma sa o politickú filozofiu, národný populizmus, kognitívnu bezpečnosť a hybridné hrozby. Kontakt: peter.duboczi@infosecurity.sk