USA ako agresor, slabé NATO a ďalšia utečenecká kríza. Ako slovenskí dezinformátori zneužívajú situáciu v Afganistane vo svoj prospech (Bi-Weekly Report, 2. septembra 2021)

Fake News Report

Rýchly pád afganskej vlády a urýchlená evakuácia utečencov z kábulského letiska predstavuje pre dezinformátorov jedinečnú príležitosť na šírenie anti-amerických, anti-NATO a anti-utečeneckých naratívov. Slovenským internetom sa preto v súvislosti s nedávnymi udalosťami v Afganistane začalo šíriť množstvo dezinformácií a zavádzajúcich informácií.

Redakcia Infosecuirty.sk pokračuje v monitorovaní škodlivého obsahu online a tak, ako aj v predchádzajúcich týždňoch, Vám aj tento prinášame prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli v posledných dvoch týždňoch na vzostupe:

  1. Najdominantnejší z dezinformačných naratívov sa pokúša podkopať dôveru slovenskej verejnosti v NATO. Dezinformátori misiu v Afganistane zámerne vykresľujú ako agresiu a slovenskú účasť v nej ako slepú službu záujmom NATO, ktoré kontrolujú Spojené štáty.
  2. Pocity strachu a neistoty v spoločnosti dezinformátori vyvolávajú prostredníctvom naratívov o blížiacej sa vlne utečencov z Afganistanu. Zámerne pritom apelujú na  negatívne emócie obyvateľstva spojené s krízou z roku 2015, s cieľom vyťažiť politické body.
  3. V neposlednom rade dezinformátori vykresľujú Rusko ako záchrancu situácie v Afganistane. Podľa tohto naratívu, zatiaľ čo sa USA spolu s NATO potupne stiahli a EÚ sa len nečinne prizerá rastúcej hrozbe utečencov a terorizmu, Moskva má podnikať konkrétne kroky na zvládnutie krízy.

Agresívne USA, slabé NATO a hroziaca utečenecká kríza. Ako slovenskí dezinformátori využívajú situáciu v Afganistane

V posledných dňoch plnia titulky svetových médií zábery z Afganistanu, ktorého územie je opäť pod kontrolou radikálneho hnutia Taliban. Rýchly pád afganského hlavného mesta Kábul do rúk Talibanu a urýchlená evakuácia utečencov z kábulského letiska poskytli dezinformačným aktérom na Slovensku dostatok príležitostí na šírenie anti-amerických, anti-NATO a anti-utečeneckých naratívov.

Najdominantnejší z dezinformačných naratívov sa pokúša podkopať dôveru slovenskej verejnosti v NATO. Dezinformátori misiu v Afganistane zámerne vykresľujú ako agresiu a slovenskú účasť v nej ako slepú službu záujmom NATO, ktoré kontrolujú Spojené štáty. Tie sú zároveň vykresľované ako nespoľahlivý spojenec. Dôvodom má byť podľa dezinformátorov aj to, že „slávna americká armáda“ a NATO boli porazené skupinou horšie vybavených a vycvičených bojovníkov Talibanu.

Tento naratív šíril aj popredný dezinformátor – poslanec Ľuboš Blaha. Ten vo svojom príspevku na Facebooku uviedol, že misia v Afganistane bola aktom agresie. Tá sa podľa jeho slov skončila „fiaskom“ po ktorom „Američania utekajú z Afganistanu ako potkany“. V podobnom duchu sa vyjadril aj bývalý premiér Robert Fico. V príspevku, ktorý uverejnil na Facebooku, uviedol, že západné pokusy o šírenie liberálnej demokracie po sebe zanechali len „ruiny a plné vrecká amerických zbrojoviek“. Paradoxne, za jeho vlády vyslalo Slovensko do Afganistanu najviac vojakov.

Bývalá predsedníčka SNS Anna Belousovová, známa svojimi proruskými a protizápadnými názormi, vyzvala na vystúpenie Slovenska z NATO, ktoré je podľa jej slov „len a len o záujmoch USA, za ktoré my platíme obrovské ceny“. Podobnú rétoriku zvolilo aj portfólio miestnych dezinformačných médií, ktoré tieto vyjadrenia šírili ďalej. Stiahnutie vojsk označili za „zradu„. Prevzatie moci Talibanom zase za priamy dôsledok 20 rokov trvajúcej intervencie USA a NATO.

Intervencia v Afganistane sa začala po útokoch z 11. septembra 2001. Krajina sa totiž počas vlády Talibanu v rokoch 1996 až 2001 stala bezpečným útočiskom pre extrémistické islamistické skupiny ako Al-Káida. Hoci je pravda, že hlavný cieľ misie, ktorým bolo vytvorenie demokratickej spoločnosti a politická stabilizácia krajiny, zostal nenaplnený, možno tvrdiť, že intervencia úspešne narušila vzťahy medzi Talibanom a Al-Káidou a umožnila Afgancom žiť 20 rokov v relatívne slobodnej krajine.

„Nesúhlasím s prijímaním afganských utečencov!“

Poslanci Milan Mazurek, Mila Uhrík, ako aj ďalší členovia krajne pravicovej strany Republika situáciu v Afganistane využívajú nielen na šírenie nepriateľských postojov voči USA a NATO, ale aj voči EÚ a afganským utečencom.

Pod sloganom: „Nesúhlasím s prijímaním afganských utečencov!“ šíria sociálnymi sieťami naratívy o novej vlne utečencov z Afganistanu pod taktovkou EÚ. Ich primárnym cieľom je tak vyťažiť politický kapitál prostredníctvom šírenia strachu a neistoty. Tému utečencov pritom títo aktéri vo svoj politický prospech hojne využívali už v minulosti. Najmä v súvislosti s utečeneckou krízou v roku 2015.

S prihliadnutím na to, že Slovenská republika bola ochotná udeliť azyl len pár desiatkam Afgancov, ktorí aktívne pomáhali slovenským vojakom počas ich nasadenia v Afganistane, sa ich tvrdenia o novej vlne zdajú o to absurdnejšie. Po návrate prvého slovenského vojenského špeciálu z Afganistanu sa nakoniec podarilo úspešne evakuovať len osem z desiatich Afgancov na zozname. Po návrate druhého letu bolo celkovo evakuovaných 28 ľudí.

Rusko ako stabilizátor celej situácie

V neposlednom rade prokremeľskí dezinformátori vykresľujú Rusko ako záchrancu celej situácie v Afganistane. Podľa tohto naratívu, zatiaľ čo USA a NATO zanechávajú krajinu po 20-ročnom konflikte v troskách, Rusko a Čína sú pripravené pomôcť Afganistanu pri obnove. Sú tiež pripravené ochrániť región pred vlnou utečencov, ako aj radikálnym islamským terorizmom.

Prokremeľskí aktéri tiež navodzujú dojem, že EÚ sa len nečinne prizerá rastúcej hrozbe utečeneckej krízy a terorizmu, zatiaľ čo Moskva koná. Dezinformačné médiá vyzdvihujú najmä časté cvičenia ruských vojsk so susednými štátmi Afganistanu.

Údaje z Facebooku, získané pomocou analytického nástroja CrowdTangle[1] , poukazujú na to, že za posledných 14 dní dezinformační aktéri na Facebooku v témach spojených s Afganistanom dominovali.

Ako ukazuje graf vyššie, najpopulárnejšie príspevky o Afganistane na Facebooku z hľadiska celkového počtu získaných interakcií (reakcií, komentárov a zdieľaní) pochádzali od spomínaných dezinformačných aktérov. Obsahovali mnohé z anti-amerických, anti-NATO a anti-utečeneckých naratívov, ktoré sme opísali v tejto správe.

Projekt Infosecurity.sk, organizovaný STRATPOL – Inštitútom pre strategickú politiku a Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku, ktorý podporuje pražská pobočka Nadácie Friedricha Naumanna pre slobodu, priebežne monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní vznikajúcich dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore. Tento prístup umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonujú vo verejnosti. Pomáha im tiež zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šíria a vyvíjajú na sociálnych sieťach. Táto správa predstavuje dvojtýždňový prehľad vznikajúcich trendov v šírení škodlivého online informačného obsahu. Na základe toho môže Infosecurity.sk upozorňovať verejnosť na vznikajúce a aktuálne trendy v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.


[1]   CrowdTangle je nástroj Facebooku, ktorý pomáha sledovať, analyzovať a informovať o dianí na sociálnych sieťach. https://www.crowdtangle.com

Autori: Matej Spišák, Denis Takács

Supported by Friedrich Naumann Foundation For Freedom