Rasovo orientované dezinformácie sú úmyselne šírené správy zamerané na etnické menšiny s cieľom dosiahnutia politických bodov, zisku či udržiavania rasistickej predstavy bielej nadradenosti. Tieto dezinformácie rozširujú stereotypy, ktoré tak môžu prispievať k šíreniu nenávisti, polarizácii spoločnosti a umocňovaniu sociálnych nerovností.
Navyše využívajú aktuálne nízku dôveru etnických skupín v americké inštitúcie, zdravotný systém či políciu.
Túto situáciu zneužívajú napríklad antivaxeri, ktorí šíria dezinformácie o testovaní vakcíny na afroamerickom obyvateľstve.
Dezinformácie cielené na afroamerické komunity
Častým príkladom takýchto dezinformácii je tzv. digitálny blackface, pri ktorom belošské obyvateľstvo predstiera afroamerický pôvod, avšak vykresľuje ho stereotypne a rasisticky. V digitálnom priestore môžeme nájsť falošné účty vydávajúce sa za Afroameričanov a šíriace propagandu a dezinformácie v afroamerickej komunite.
Takýmto príkladom bol prípad viacerých falošných twitterových účtov aktívnych pred americkými voľbami v roku 2020. Tieto účty predstierali afroamerickú identitu, pričom šírili protrumpovské heslá, vrátane tweetov nabádajúcich k podpore Trumpa u afroamerického obyvateľstva. Najpopulárnejší tweet dosiahol až 75-tisíc lajkov.
Úlohou týchto účtov mohlo pravdepodobne byť „vylepšenie“ imidžu vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa a pritiahnutie afroamerických voličov identifikujúcich sa s Demokratickou stranou.
Podobnú formu mal aj pomerne rozšírený hashtag „#blaxit“, ktorý bol na sociálnych sieťach populárny po volebnej výhre Donalda Trumpa v roku 2016. Súčasťou tohto fenoménu sa stali falošné účty predstierajúce afroamerický pôvod a povzbudzujúce Afroameričanov k návratu do Afriky z dôvodu hrozby nebezpečenstva pod Trumpovou vládou v USA. Tieto účty sa snažili pôsobiť autenticky za pomoci využívania grafiky hnutí ako Black Lives Matter.
Hashtag bol zdieľaný aj krajnou pravicou v USA, mal za úlohu šíriť chaos a znížiť sociálnu podporu pre afroamerickú komunitu. Navyše, jeho rôzne formy sa v minulosti šírili ako reakcia na odlišné udalosti v krajine. Napríklad rovnaký hashtag Blexit odkazoval na kampaň za odchod Afroameričanov z Demokratickej strany.
Podľa Mullerovej správy o voľbách v roku 2016 ruské dezinformácie tendenčne cielili aj na afroamerické obyvateľstvo, pričom využívali spomínanú metódu falošných účtov s hashtagom ako Blactivist alebo Blackmatters2016. Tieto profily mali za cieľ pomocou zdieľaného emocionálneho obsahu znížiť volebnú účasť Afroameričanov v USA.
Boj proti rasovo orientovaným dezinformáciám
Na dezinformácie cielené na etnické menšiny od roku 2020 poukazuje organizácia Disinfo Defense League. Snaží sa odhaľovať falošné účty a lobuje za zákony, ktoré by ochraňovali občianske práva užívateľov na sociálnych sieťach.
Organizácia totiž vníma zbieranie dát technologických spoločností ako diskriminačné, teda determinované príslušnosťou ku konkrétnej etnickej skupine. Tento problém zdôrazňuje aj fakt, že spoločnosti na otázky spravodajstva ABC ohľadom rasovo orientovaných dezinformácií, odpovedali ich všeobecnými politikami voči dezinformáciám. Problém sa tak nerieši dostatočne.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
