Putinova výročná tlačová konferencia sa nezaobišla bez množstva dezinformácií

Ruský prezident Vladimír Putin pokračoval na tlačovej konferencii v nastolenom trende dezinformovania a zavádzania. Odznelo napríklad, že za krízu na ukrajinsko-ruských hraniciach môže Ukrajina a Západ, zákon o zahraničných agentoch má byť liberálny alebo že neexistujú dôkazy o otrave Navaľného.

Putin prejav

Ruský prezident Vladimír Putin usporiadal 23. decembra v Moskve takmer štvorhodinovú tlačovú konferenciu. Kvôli protipandemickým opatreniam bolo pozvaných iba približne 500 zahraničných a domácich novinárov, viaceré nezávislé kritické médiá nedostali možnosť sa zúčastniť.

Medzi hlavné témy tlačovej konferencie patrila aktuálna kríza na hraniciach s Ukrajinou, ale aj zásahy proti občianskej spoločnosti v Rusku či dopady pandémie na ruskú ekonomiku.

V odpovediach na novinárske otázky odzneli viaceré zavádzajúce informácie.

Za krízu na rusko-ukrajinských hraniciach môže podľa Putina Ukrajina a Západ

Pri otázkach ohľadne eskalácie napätia na rusko-ukrajinských hraniciach pokračoval Putin v nastolenej rétorike, ktorej základom je viktimizácia Ruska a obviňovanie Ukrajiny a Západu z aktuálnej krízy. Podľa ruského prezidenta Kremeľ iba reaguje na bezpečnostné hrozby zo strany Kyjeva, ktorý je podporovaný USA a NATO.

Putin hovoril aj o pozitívnej reakcii zo strany USA na ruské návrhy o bezpečnostných zárukách. Tie by zabezpečili, že NATO zostane vylúčené z veľkej časti postsovietskych krajín.

Predstavitelia USA síce uviedli, že sú pripravení s Moskvou diskutovať a rokovať, avšak o pozitívnej reakcii je možné hovoriť ťažko. Antony Blinken, štátny tajomník USA, zdôraznil, že hranice krajín sa nesmú meniť násilím, a že žiadny štát nemôže diktovať politiku inej krajiny. 

Americký prezident Joe Biden po telefonáte s Putinom zároveň uviedol: „Prezidentovi Putinovi som jasne povedal, že ak podnikne ďalšie kroky, ak vstúpi na Ukrajinu, budú nasledovať tvrdé sankcie. Zvýšime našu prítomnosť v Európe spolu s našimi spojencami v NATO, a Rusko za to zaplatí vysokú cenu.“

Zavádzanie o inflácii a raste reálnych príjmov v Rusku

Rovnako ako celý svet, aj Rusko sa musí vysporiadať s vážnymi ekonomickými dôsledkami spôsobenými pandémiou. Putin uviedol, že aj napriek očakávanej vysokej inflácii na úrovni 8% predpokladá nárast reálnych príjmov v krajine.

V tomto prípade sa dá hovoriť o zavádzaní, keďže ruský prezident už nepovedal, že ceny potravín budú omnoho vyššie. Putin totiž rozprával iba o priemernej miere inflácie, ktorá zohľadňuje ceny všetkých tovarov a služieb. Napríklad, ceny turistických zájazdov, ktoré neboli kvôli pandémii využívané, zostali nezmenené, alebo dokonca poklesli, zatiaľ čo ceny základných potravín výrazne narástli.

V novembri predsedníčka Centrálnej banky Ruskej Federácie Elvira Nabiullina uviedla, že inflácia potravín už dosiahla dvojciferné číslo. To predstavuje pre ruské domácnosti veľkú záťaž, keďže podľa prieskumu Centrálnej banky z apríla 2021, štvrtina ľudí míňa takmer celý svoj príjem iba na jedlo.

Putinove slová o náraste reálnych príjmov sú zároveň v rozpore s údajmi ministerstva hospodárskeho rozvoja z októbra tohto roku. Podľa nich rast príjmov nepokryje ani minuloročný pokles.

Podľa Putina je zákon o zahraničných agentoch liberálny

Na tlačovej konferencii tiež odznelo, že ruský zákon o zahraničných agentoch je liberálnejší ako jeho ekvivalenty v západných krajinách. Putin tiež zdôraznil, že Moskva sa pri formulácii zákona inšpirovala Washingtonom.

Tieto dve legislatívy sa však zásadne líšia. V americkom zákone sa nachádza jasná definícia zahraničného agenta, zatiaľ čo ten ruský umožňuje označiť za zahraničného agenta prakticky akéhokoľvek jednotlivca či neziskovú organizáciu nepohodlnú úradom.

Nezávislá organizácia Golos, ktorá monitoruje voľby, bola pred tohtoročnými parlamentnými voľbami označená za zahraničného agenta preto, že dostala príspevok od arménskeho občana v hodnote 200 rubľov (približne 2,4 eura). 

Spolupredseda organizácie Grigorij Melkonyants označil prípad za vykonštruovaný, keďže Golos nemá založený ani bankový účet, na ktorý by mohli byť peniaze prevedené.

Podobne bola na zoznam zahraničných agentov dopísaná aj nezisková organizácia League of Voters. Stalo sa tak po tom, čo dostala príspevok od moldavského občana v hodnote 225 rubľov (približne 2,7 eura).

Podľa kritikov Kremľa je ruský zákon o zahraničných agentoch určený na umlčanie opozície a kritických hlasov.

Putin uviedol, že neexistujú dôkazy o otrave Navaľného

Putin na tlačovej konferencii tiež klamal o tom, že neexistujú žiadne dôkazy o otrávení Alexeja Navaľného nervovoparalytickou látkou Novičok. Dodal tiež, že Navaľný slúži cudzím záujmom a prirovnal ho k osobám, ktoré sa snažili zničiť Ruské impérium a Sovietsky zväz zvnútra.

Zistenia investigatívnych žurnalistov z Bellingcat a The Insider však popierajú Putinove slová o neexistencii dôkazov. Už minulý rok odhalili novinári mená dôstojníkov, ktorí sa na otrave opozičného politika podieľali .

Konstantin Kudrjavcev, agent tajnej služby zapojený do otravy, dokonca povedal samotnému Navaľnému detaily o pokuse o vraždu. Urobil tak v domnení, že sa rozpráva s asistentom tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Maximom Ustinovom.

Historický revizionizmus, tradičné hodnoty a stratégia whataboutizmu

V neposlednom rade sa v Putinových odpovediach objavovala nostalgia za Sovietskym zväzom, zavádzanie o niektorých historických udalostiach, zdôrazňovanie tradičných hodnôt ako protiklad hodnôt dekadentného Západu, či odvracanie pozornosti ukazovaním na slabiny ostatných.

Tvrdil napríklad, že bývalý americký prezident Woodrow Wilson požadoval rozdelenie Ruska na päť štátov. V skutočnosti nešlo o žiadne požiadavky, tieto myšlienky sa objavili v denníku jeho poradcu. V roku 1918 v Rusku navyše neexistovala jednotná vláda a Wilson sa vyslovil iba k tomu, aby bolo rešpektované to, čo žiadajú miestni ľudia.

Pri nepríjemných otázkach zvolil Putin taktiku whataboutizmu, čo je poukazovanie na nedostatky ostatných. Pri debate o nízkej zaočkovanosti v Rusku napríklad začal rozprávať o nízkej miere vakcinácie v Nemecku. Toto porovnanie je však problematické, keďže zatiaľ čo v Nemecku je dvoma dávkami zaočkovaných viac ako 70% obyvateľstva, v Rusku je to necelých 45%.Taktiku na odvrátenie pozornosti využil tiež pri otázke o rozšírenom mučení v ruských väzniciach. Podľa Putina sa jedná o globálny problém, známe sú príklady z USA či z Francúzska.

CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/

Vyštudovala medzinárodné vzťahy na Karlovej univerzite v Prahe so zameraním na vnútroštátne a medzinárodné konflikty. Aktuálne sa venuje témam zaoberajúcim sa informačnou bezpečnosťou a problematike regulácie online platforiem. Kontakt: katarina.drevena@infosecurity.sk