Ako sa bojuje proti dezinformáciám vo svete?

Hovorí sa o nich najmä v kontexte volieb, politiky a ich vplyvu na spoločnosť ako takú. Viacero krajín si však uvedomuje dôležitosť tohto fenoménu aj plošne a začalo preto vyvíjať rôzne druhy iniciatív ktoré bojujú proti ich rozširovaniu. 

Dezinformácie, hoaxy, neoverené informácie ktoré kolujú na dezinfo weboch a na sociálnych sieťach sú vážnym problémom s ktorými sa nepotýka len Slovensko. Stávajú sa mienkotvorné a postupne sa aj každodennou súčasťou našich životov.

Napriek tomu ako veľmi ovplyvňujú verejný informačný priestor, nie všetky štáty dezinformácie považujú za skutočnú hrozbu. Vo väčšine sveta, vrátane Slovenska, chýba dobrá legislatíva a inštitúcie ktoré by tento vážny problém riešili. Zopár krajín však ide príkladom. Čo presne robia?

Legislatívne opatrenia

Taiwan a Brazília, zvažovali kriminalizáciu šírenia nepravdivých informácií a konšpiračných teórií. Pokusy o presadenie týchto opatrení však narazili na odpor parlamentu či súdov, a to najmä kvôli obavám z obmedzovania slobody prejavu.

Taiwane sa napríklad v lete 2019 jednalo o zvyšovanie sadzby pokút za rozširovanie falošných správ a ich potenciálnu kriminalizáciu. Ostrov sa tým snažil dostať pod kontrolu čínsku propagandu. V Brazílii parlament pred voľbami na jeseň 2018 predstavil viac ako 15 verzií zákona, ktorý mal za úlohu s hoaxami účinne bojovať.

Špeciálne jednotky na boj s dezinformáciami 

Krajiny ako Kanada a Švédsko v posledných rokoch tiež oznamili iniciatívy zamerané na boj proti falošným správam a hoaxom spojených s parlamentnými a prezidentskými voľbami. Vlády oboch krajín predstavili viacero opatrení, ktoré majú za úlohu strážiť verejný priestor, monitorovať reklamné kampane politických kandidátov, zvyšovať faktickú informovanosť širokej verejnosti, a minimalizovať zahraničný vplyv na priebeh a výsledky volieb.

V Kanade sa jednalo napríklad o vyčlenenie štátnych financií, ktorými vláda podporila iniciatívy zaoberajúce sa digitálnou a mediálnou gramotnosťou či vytvorenie skupiny nestranných expertov, ktorým vláda pred voľbami v októbri 2019 dala špeciálnu autoritu varovať širokú verejnosť pred potenciálnym zahraničným zasahovaním do priebehu volieb. 

Vzdelávanie a osveta

Plošné vzdelávanie verejnosti sa viacero vlád rozhodlo rozbehnúť na digitálnej úrovni – najmä na sociálnych sieťach – a v školách.

Vo Švédsku ministerstvo obrany napríklad pridalo do svojej každoročného vydania brožúry dôležitých informácií pre obyvateľstvo Švédska kapitolu o tom, ako overovať pravdivosť informácií.

Vo Fínsku zas vláda predstavila sériu workshopov a prednášok na školách a v komunitách, a zmenu stredoškolských učebných osnov pridaním kurzu rozvíjania kritického myslenia.

Ako je na tom Slovensko?

Na Slovensku momentálne nefunguje žiadna ucelená jednotka či štátna inštitúcia zaoberajúca sa boju proti hoaxom a konšpiračným teóriám šíriacim sa na sociálnych sieťach a dezinfo weboch.

Rovnako neexistuje žiadna legislatíva, ktorá by riešila problematiku rozširovania falošných správ, či vzdelávaním študentov a širokej verejnosti v oblasti kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. Napriek snahám zo strany mimovládnych organizácií a občianskych iniciatív sa týmito problémami zaoberať, krajine stále chýbajú systematické a komplexné riešenia.

Alexa Horkavá
Študuje ekonomiku, štatistiku a politológiu na Haverford College v USA | Špecializuje sa na medzinárodné vzťahy, stratégie makroekonomického rozvoja a konfliktné oblasti | Factcheckuje pre Demagog.sk | Hovorí indonézsky, Pythonom a Jávou | Zaujíma sa o systematické mechanizmy boja proti dezinformáciám a medzinárodné spolupráce a iniciatívy v tejto oblasti.