Prokremeľské dezinformačné weby sa pokúšajú odvrátiť pozornosť od podvodov v ruských parlamentných voľbách (Bi-Weekly Report o nových dezinformačných trendoch – 4. október 2021)

Strane Jednotné Rusko, spájanej s Putinom, sa podarilo získať väčšinu hlasov v nedávnych parlamentných voľbách v Rusku. Tie však sprevádzali množstvo prípadov údajného porušovanie volebných pravidiel. Zatiaľ čo pozorovatelia poukazujú na prípady núteného hlasovania a falšovania hlasov, predstavitelia Kremľu vinu prenášajú na zahraničné médiá a mimovládne organizácie. Ich rétoriku preberajú aj miestne dezinformačné médiá.

Fake News

Infosecurity.sk prináša prehľad dezinformačných trendov, ktoré boli za posledné dva týždne v informačnom priestore na vzostupe:

  1. Podľa oficiálnych výsledkov získala strana Jednotné Rusko prezidenta Vladimíra Putina takmer 50 % hlasov a udržala si väčšinu v Štátnej dume. Voľby však zatienili správy o rozsiahlych porušeniach volebných pravidiel, od núteného hlasovania až po falšovanie hlasovacích lístkov.
  2. Predstavitelia Kremľa sa však stavajú do role obete a šíria sériu falošných naratívov, v ktorých z pokusov zasahovať do volebného procesu vinia pozorovaciu misiu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a rôzne mimovládne organizácie a nezávislé médiá.
  3. Túto rétoriku prevzali aj miestne dezinformačné weby, tie po vzore prokremeľských médií šírili rôzne falošné naratívy v snahe obhájiť „slobodu a spravodlivosť“ ruských volieb a dehonestovať nezávislé médiá.
  4. Ukázalo sa, že autor dezinformačných článkov, ktorý pod pseudonymom Eugen Rusnák takéto naratívy šíri, udržiava blízke kontakty s pracovníkmi ruskej mediálnej agentúry, ktorú finančne podporuje Rusko.

„Slobodné a spravodlivé“

Parlamentné voľby sa v Rusku konali od 17. do 19. septembra 2021. V hre bolo 450 kresiel v Štátnej dume – dolnej komore Federálneho zhromaždenia. Po sčítaní 100 % hlasov získala Putinova vládnuca strana Jednotné Rusko oficiálne 49,82 % hlasov, čím si zabezpečila 324 kresiel v 450-člennej Dume, a teda udržala väčšinu.

Trojdňové hlasovanie však podľa viacerých správ sprevádzalo množstvo nezrovnalostí. Mnohí opoziční kandidáti sa na voľbách nemohli zúčastniť a niektorí z nich museli dokonca utiecť do exilu, aby ich nepostihol osud opozičného lídra Alexeja Navaľného. Jeho nadácia bola klasifikovaná ako extrémistická a nezávislé médiá boli vládou označené za zahraničných agentov. I napriek tomu však Putin voľby chválil ako „slobodné a spravodlivé“.

Nezávislá monitorovacia skupina Golos, ktorú ruské úrady označili za „zahraničného agenta,“ však tvrdí, že dostala správy o približne 5 000 možných prípadoch porušovania volebných pravidiel. Tie zahŕňali napríklad prípady núteného hlasovania alebo otvorených a znovu zapečatených volebných obálok.

Podobné porušenia odhalili aj viaceré svetové médiá. Na internete sa objavili videá, ktoré údajne zachytávajú podvody pri voľbách. Navyše neboli prvýkrát od roku 1993 počas volieb prítomní žiadni nezávislí pozorovatelia z OBSE pretože ruské úrady obmedzili ich počet, čo odôvodnili pandemickou situáciou v krajine.

Zatiaľ čo nezávislí pozorovatelia a média Moskvu kritizovali za známky zasahovania do volieb, tá promptne prešla do protiútoku, a ako už býva zvykom, stavila na kartu obete. Za manipulátorov volieb označila mimovládne organizácie a nezávislé média. Práve tie majú podľa Moskvy vytvárať a šíriť falošné správy o volebných podvodoch. Ešte pred voľbami Rusko pohrozilo právnymi krokmi v prípade, že spoločnosti Apple a Google neodstránia zo svojich internetových obchodov Navaľného aplikáciu „Smart Voting“. Aplikácia bola navrhnutá tak, aby identifikovala opozičných kandidátov s najväčšou šancou poraziť súperov z Putinovej strany Jednotné Rusko.

S cieľom dokázať zasahovanie opozície do volieb, uverejnila Ruská ústredná volebná komisia pravdepodobne zinscenované video, na ktorom ruská polícia údajne odhalila opozičných „antiremeľských trollov“. Tí mali podľa nej vytvárať a šíriť falošné správy o zasahovaní do volieb ruskou vládou. BBC neskôr identifikovala niektorých z údajných „antikremeľských trollov“ vo videu ako hercov, ktorí sa už v minulosti objavili v iných proremeľských videách alebo sa zúčastnili na provládnych protestoch.

Slovenská dezinformačná scéna a jej prekrúcanie reality

Túto rétoriku prevzali aj miestne dezinformačné weby. Tie po vzore prokremeľských médií šírili rôzne falošné naratívy v snahe obhájiť „slobodu a spravodlivosť“ ruských volieb a dehonestovať nezávislé médiá. Zem a Vek, jedno z popredných prokremeľských dezinformačných médií na Slovensku, uverejnilo článok, v ktorom tvrdí že za zásahmi do volieb stojí EÚ, Spojené štáty a „mainstreamové“ médiá.

Článok stavia Moskvu do pozície obete a kritiku zo strany nezávislých pozorovateľov a médií označuje za „ohlušujúce protiruské, rusofóbske zavíjanie a strašenie, výmysly a nezmysly“. Jeho autor premosťuje aj do konšpiračných tvrdení, keď hovorí, že OBSE od počiatku nemala v úmysle zúčastniť sa na monitorovaní volieb, pretože bolo vopred zrejmé, že „jasne vyhrá Putinove Jednotné Rusko,“ a ak by boli medzinárodný pozorovatelia prítomní, museli by uznať, že voľby boli legitímne. Podľa autora tak zámerná neprítomnosť pozorovateľov OBSE dáva medzinárodnej komunite zámienku kritizovať priebeh volieb.

Podľa oficiálnej tlačovej správy OBSE sa však zdá, že Kremeľ uvalil na misiu OBSE prísnejšie obmedzenia zámerne, aby tak obmedzil počet jej pozorovateľov. Podľa OBSE v tom čase v Rusku neplatili žiadne „obmedzenia vstupu súvisiace s pandémiou alebo pravidlá týkajúce sa činnosti a pohybu v krajine, ktoré by bránili nasadeniu plnohodnotnej misie“. Obmedzený počet pozorovateľov OBSE, ktorým bolo povolené prísť, by však nebol schopný monitorovaciu misiu plnohodnotne vykonať, preto sa rozhodlo o jej zrušení, čo Moskva využila a OBSE tvrdo kritizovala.

Autorom samotného článku je Eugen Rusnák, pseudonym, ktorý používa Rus Jevgenij Palcev. V novembri 2018 vyšlo najavo, že Palcev, ktorý pod pseudonymom píše pre viaceré dezinformačné médiá vrátane Zem a VekHlavný Denník, udržiava blízke kontakty so zamestnancami ruskej mediálnej skupiny Rossija Segodňa (Rusko dnes), financovanej Kremľom. Do tejto mediálnej skupiny patrí aj agentúra Sputnik, ktorú Európsky parlament označil za jeden z nástrojov, ktorý Kremeľ používa na podkopávanie demokratických hodnôt a rozdeľovanie Európy. To dokazuje, že jedna z najvplyvnejších dezinformačných webových stránok na Slovensku, ktorá šíri množstvo prokremeľských naratívov, je prepojená na agentúru financovanú ruským štátom.

Zvyšné dezinformačné weby o udalostiach informovali v podobnom duchu, pričom do popredia dávali vyjadrenia ruských predstaviteľov a ich jednostrannú kritiku OBSE a mimovládneho sektora.

Autori: Matej Spišák, Denis Takács

Projekt Infosecurity.sk organizovaný STRATPOL – Inštitútom pre strategickú politiku a Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku s podporou pražskej pobočky Nadácie Friedricha Naumanna pre slobodu priebežne monitoruje aktivity slovenských aj zahraničných dezinformačných aktérov. Aktivity projektu sú postavené na každodennom monitorovaní vznikajúcich dezinformácií, hoaxov a konšpiračných teórií v online informačnom priestore.

To umožňuje analytikom identifikovať dezinformačné príspevky a naratívy, ktoré najviac rezonujú vo verejnosti, ako aj zistiť, odkiaľ pochádzajú a ako sa šíria a vyvíjajú na sociálnych sieťach. Táto správa predstavuje dvojtýždňový prehľad vznikajúcich trendov v šírení škodlivého online informačného obsahu. Na základe toho môže Infosecurity.sk upozorňovať verejnosť na vznikajúce a aktuálne trendy v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.