Nová analýza si posvietila na viaceré štúdie o vplyvových operáciách: Aké sú kľúčové zistenia?

Obrázok: https://foreignpolicy.com/2019/08/12/8-ways-to-stay-ahead-of-influence-operations/

Súhrnná publikácia prináša zhodnotenie zistení o dôsledkoch vplyvových operácií a definuje nedostatky, ktoré z dostupných štúdií vyplývajú. V úvode autori pripomínajú, že i keď predstavujú takéto aktivity prioritu nielen pre vlády, chýbajú im informácie o podstate a hĺbke problému, ktorý sa snažia tvorbou politík podchytiť.

Analytici z centra The Empirical Studies of Conflict Project – ESOC Princetonskej univerzity zosumarizovali osemdesiatdva štúdií, ktoré vyšli v rozmedzí rokov 1995 až 2020. 

Medzi ne zaradili výskumy, ktoré sa zaoberali analýzou konkrétneho segmentu populácie v kontexte vplyvových operácií, porovnávaním výstupov o správaní alebo presvedčeniach u tých, ktorí im boli vystavení, a ktorí naopak nie. 

Vybrané materiály pokryli viaceré formy vplyvových operácií. Dominovali však politické dezinformácie, štátna propaganda a dezinformácie o zdraví.

Kľúčové poznatky

Analýza ukázala, že dlhodobé vplyvové kampane (doba trvania: štyri až päť rokov) realizované prostredníctvom tradičných masmédií, akými sú noviny, rádio a televízia, dokážu byť úspešné pri formovaní podpory pre konkrétnu politickú stranu.

Niekoľko výskumov taktiež dospelo k záveru, že operácie tohto charakteru môžu viesť v časoch konfliktu alebo občianskych nepokojov k zvýšenému politickému násiliu.

Avšak, nielen to. Jedna konkrétna štúdia z roku 2020 sa venovala vplyvu ruských štátnych médií na americkú verejnú mienku. Zhodnotila, že dlhodobé pretláčanie negatívneho obrazu Ukrajiny zapríčinilo desaťpercentný pokles v kladnom vnímaní Kyjeva. 

Zhodnotenie niektorých krátkodobých operácií (doba trvania: niekoľko dní) využívajúcich sociálne médiá prinieslo potvrdenie hypotézy o zmene politických presvedčení a správania. Paralelne zvýšili xenofóbne alebo diskriminačné nálady, rovnako tak skepsu a pochybnosti o vakcínach alebo zdravotníckych informáciách. 

Do akej miery sú zistenia postačujúce? 

Autori analýzy vidia medzery hneď v niekoľkých oblastiach. 

Prvým problémom je, že predmetom desiatok štúdií boli predovšetkým tradičné masmédiá (74%) ako platformy vplyvových operácií. Keď hovoria v tomto kontexte o prekážke, nebagatelizujú ich význam, ale snažia sa poukázať na skutočnosť, že výskumy zanedbávajú nespochybiteľnú rolu internetu a sociálnych médií.

Táto problematika sa objavila len v dvadsaťjeden výskumoch, pričom, štrnásť z nich sa výhradne zameralo na Twitter a Facebook. 

Dve štúdie sa venovali platforme Whatsapp, a rovnaký počet sa zaoberal ruskou sociálnou sieťou VKontakte (VK). 

Youtube a Instagram boli predmetom jednej rozsiahlejšej štúdie, ktorá však zastrešila ďalšie dve sociálne siete. Zároveň, neadresovala rozdiel v účinnosti na základe platformy. 

Čo však so sociálnymi platformami, ktoré sú populárne u zvyšku sveta? 

Nielen táto otázka, ale mnoho ďalších, ktorých zodpovedanie je pre tvorbu efektívnych politík kritické, zostáva neprebádaných. 

Výskumy oscilujú medzi dvoma časovými horizontmi – dlhodobým a krátkodobým. Chýbajú analýzy, ktoré by hodnotili dopady na týždennej alebo mesačnej báze. 

Hlbšiemu pochopeniu problematiky bráni aj nedostatok dát, ktoré by porovnávali jednotlivé taktiky vplyvových operácií a adresovali rozdiely v účinnosti.

Taktiež dospeli k záveru, že štúdie, ktoré sa orientovali na cudzou mocnosťou sponzorované vplyvové operácie analyzovali takmer výlučne ruské aktivity. Konštatujú, že iba jeden výskum tohto zamerania sa sústredil na kampaň, ktorá nebola pod taktovkou Moskvy, i keď viac než dvadsať ďalších štátov je spôsobilých vykonávať takéto operácie.

Preto je namieste zaoberať sa rozsiahlejším spektrom nielen prípadných obetí, ale aj aktérov, ktorí stoja za vplyvovými kampaňami. 

Rovnako tak pripúšťajú, že niektoré nedostatky ešte zďaleka nie sú zažehnané. Výskumy postrádajú hľadanie príčinných súvislostí a rovnako zaostávajú v zaujatí komplexnejšieho prístupu pri adresovaní vplyvových operácií, čo zahŕňa zohľadňovanie kultúrneho alebo politického aspektu.