Mimovládne organizácie pracujúce s utečencami sú častým terčom útokov a dezinformácií v online aj offline priestore, dokazuje nová štúdia

Štúdia Inštitútu pre strategický dialóg (ISD) poukazuje na to, že častým terčom dezinformácií a útokov proti utečencom nie sú iba samotní utečenci, ale aj mimovládne organizácie venujúce sa otázkam migrácie. Tieto naratívy pritom predstavujú riziko narastajúcej agresie aj v offline priestore. Podľa záverov štúdie v mnohých prípadoch zohrávajú značnú úlohu v šírení dezinformácií a nenávisti proti utečencom aj volení predstavitelia.

Migrácia je stále obľúbenou témou dezinformátorov

To, že tzv. „utečenecká kríza“ patrí naprieč Európskou úniou (EÚ) naďalej medzi aktuálne a polarizujúce témy, dokazujú online aktivity a rétorika štátnych aj neštátnych aktérov. Extrémistické skupiny, spoločne s viacerými politikmi krajnej pravice naďalej zneužívajú situáciu a spoločenské obavy týkajúce sa možného vplyvu migrácie na hospodársku a spoločenskú stabilitu k podnecovaniu nenávisti voči utečencom.

V tejto súvislosti bola vypracovaná štúdia z dielne Inštitútu pre strategický dialóg (ISD), ktorá skúmala digitálnu manipuláciu v kontexte utečeneckej krízy v Grécku v roku 2020. Na tomto princípe bola identifikovaná sieť takmer 5-tisíc účtov v nemeckom, gréckom a anglickom jazyku, ktoré v priebehu roka 2020 vyprodukovali viac ako 280-tisíc správ a príspevkov.

V roku 2020 sa v spojitosti s utečencami spomínal najmä požiar v utečeneckom tábore Moria a kríza na turecko-gréckej hranici v oblasti Evros. 

V marci 2020 Grécko totiž čelilo náhlemu vzrastu migrujúceho obyvateľstva v oblasti podporovaného a podnieteného tureckým prezidentom Erdoganom. Ten vyhlásil, že západné hranice Turecka sú im na ceste do EÚ otvorené. 

Zmienené udalosti boli podľa štúdie katalyzátorom pre siete s proti-migračnými tendenciami vo všetkých troch skúmaných jazykoch. To sa preukázalo v ich zvýšenej aktivite.

Skúmaná nemecká sieť zaznamenala nárast až o 115% v období od februára do marca 2020, ktorý súvisel s krízou na hranici Evrosu. Na druhej aktivita gréckych účtov vzrástla o 35% pri udalostiach z Evrosu a až o 75% pri požiaroch v tábore Moria. 

Aké sú závery štúdie?

Podľa záverečnej správy zo štúdie okrem zvýšenej aktivity jednotlivých sietí, zohrávajú dôležitú úlohu v náraste nenávisti či šírení dezinformácií voči utečencom aj volení predstavitelia. Ako príklad uvádzajú aktivity nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), či gréckej pravicovej strany Zhromaždenie Grékov (Assembly of Greeks). 

V gréckom kontexte slúži práve spomínaná strana Zhromaždenie Grékov ako zdroj šírenia dezinformácií a proti-utečeneckého naratívu. 

Na druhej strane v anglicky hovoriacej skúmanej sieti patril napríklad komentár hovorcu gréckej vlády Steliosa Petsasa z vládnej strany Nová demokracia medzi najčastejšie zdieľané príspevky. Daný komentár podporoval dezinformácie týkajúce sa úmrtí utečencov na grécko-tureckej hranici. 

Útoky na mimovládne organizácie

Terčom dezinformácií a konšpiračných teórií na daných účtoch boli aj viaceré mimovládne organizácie pracujúce s utečencami. 

Okrem toho, že dobrovoľníci boli vykresľovaní ako sympatizanti s ľuďmi, ktorí podľa ich slov, majú za následok úpadok gréckych ostrovov, či to, že ich primárnou snahou je „islamizovať” Európu, častým obsahom boli napríklad aj obvinenia daných organizácií z pašovania ľudí, či dokonca drog. 

Negatívne vykresľovanie týchto organizácií a nepravdivé obvinenia mali za následok čoraz napätejšiu situáciu. To vyústilo do viacerých aktov násilia zo strany pravicových extrémistov. 

Ak sa dané naratívy nebudú kontrolovať a nebude sa proti nim bojovať, je podľa záverov štúdie pravdepodobné, že útokov podobného typu bude pribúdať.

Je teda možné konštatovať, že online dezinformácie v súvislosti s utečeneckou krízou nie sú zamerané len na samotných utečencov, ale aj na širší sektor organizácií, ktoré usilujú o podporu týchto komunít.