Žurnalizmus v dobe populizmu a polarizácie

181
  • 31
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
    31
    Shares

Infosecurity.sk prináša slovenský preklad úvodu a odporúčaní správy anglickej LSE (London School of Economics) ktorá analyzuje rolu súčasného žurnalizmu v dobe dezinformácií, politického populizmu a spoločenskej polarizácie.

Správa sa zaoberá reakciami čitateľov na talianskeho denníka Corriere Della Sera na tému migrácie. Kvôli lepšej čitateľnosti sme z prekladu vypustili takmer všetky zmienky o talianskom kontexte v ktorom bol výskum robený. Rovnako sme vypustili niektoré pasáže, ktoré nie sú pre tento článok relevantné.

Žurnalizmus v dobe populizmu a polarizácie

Po celom svete – od Spojených Štátov, Spojeného Kráľovstva, Európu, po Južnú Áziu a Latinskú Ameriku – politika a médiá uviazli v začarovanom kruhu, ktorý podnecuje rozvratnú rétoriku, spoločenskú polarizáciu a dezinformácie.

Z tejto situácie ťaží predovšetkým generácia politikov, často označovaných ako „populisti.“ Navzájom ich nespája spoločný pohľad na politiku, ale ich schopnosť upútať pozornosť. Zámerne používajú štvavý jazyk a kontroverzné myšlienky, aby sústredili pozornosť na seba samých a zatiahli voličov do ostrej konfrontácie „nás“ proti „nim.“

Často ich na sociálnych sieťach podporujú prápory kyber-milícií a zaujatých publikácií s nízkym redakčným štandardom, ktoré pomáhajú ich agendu pretláčať.

Tradičné „kvalitné“ médiá, ktoré sa usilujú o presnosť a rovnováhu, sa ocitajú v situácii kedy prípadné redakčné rozhodnutie o týchto politikoch neinformovať, môže mať za následok obvinenia z cenzúry. Naopak, konštruktívnou a vecnou konfrontáciou riskujú nálepkovanie „fake news.“ V každom prípade, ak o nich „tradičné“ médiá nakoniec informujú, iba tým posilňujú ich politickú agendu a slovník.

Spôsob ktorým „kvalitné“ médiá informujú je ovplyvnený špecifickým finančným charakterom prostredia v ktorom sa dnes nachádzajú. Tradičné médiá, predovšetkým tie printové, sa pomerne rýchlo ocitli na internetovom trhu ktorý uprednostňuje „klikateľné“ príbehy – škandály, príbehy založené na osobnosti a polarizujúci obsah, ktorý spomínaná nová generácia politikov vytvára.

Reklamno-technologický trh v ktorom všetci vydavatelia operujú je mimoriadne netransparentný. Nerobí rozdiely medzi publikáciami s vysokým redakčným štandardom, ktorých obsah ma verejno-prospešný charakter a tými (web portálmi, či Facebookovými stránkami), ktorý úmyselne zavádzajú a polarizujú.

Reklamno-technologický trh na internete a sociálnych sieťach je založený na pokrivenej algoritmickej architektúre, nastavenej tak, aby uprednostňovala vysoko-emotívny, polarizujúci obsah, ktorý posilňuje konfirmačné skreslenie a produkuje viac „páči sa mi“ a zdieľaní.

Rovnaká architektúra motivuje a odmeňuje médiá a jednotlivých užívateľov, aby zaujímali stanoviská, ktoré sú stále viac extrémne a polarizujúce. Je to logika, ktorá podporuje „populistov.“ Tí potom vytvárajú obsah, ktorý hlavnoprúdové média nemôžu ignorovať … a takto sa kruh uzatvára.

V tejto správe sa pýtame, či je možné informovať o migrácii aj mimo tento začarovaný kruhu.

Našim zámerom je podporiť uvažovanie a dialóg o takom redakčnom rámci, ktorý sa dokáže vyhnúť polarizujúcim hrám „populistov.“ Pýtame sa, či je možné vytvárať obsah, ktorý bude populárny, fakticky presný a zároveň pomôže vytárať konštruktívnu a podnetnú verejnú diskusiu.

V ideálnych podmienkach je ťažké takýto cieľ je dosiahnuť. Pokúsiť sa oň však v kontexte začarovaného kruhu, ktorý sme práve opísali, sa zdá takmer nemožné.

Keď sa vydavatelia zúčastňujú voľnej súťaže na reklamno-technologickom trhu, sú málo motivovaní vytvárať verejno-prospešný obsah. Najviac problematické je to tam, kde za obsah neplatia priamo čitatelia a médium je priamo závislé na príjmoch z reklamy.

Aby sme prestali podporovať mediálne stratégie „populistických“ politikov a podporili vznik nového verejného [informačného] priestoru, musíme súčasný systém odstrániť. Ako sa to dá urobiť?

Na prelomenie začarovaného kruhu online polarizácie, budeme musieť zriadiť verejný orgán, ktorý bude vykonávať dozor nad štruktúrou spomínaných algoritmov a modelov sociálnych sietí, ktoré v súčasnosti podporujú rast extrémizmu.

Takáto regulácia v Európe už pomerne dobre napreduje a verejný tlak sa zvyšuje aj v Spojených Štátoch.

Je dôležité, by regulácia nebola postavená na metódach cenzúry a blokovaní stránok, ale na podpore pravdivého a vecného obsahu, vysokého redakčného štandardu a rovnováhy, nie aby zásobovala ľudí informáciami výlučne v ich sociálnych bublinách, ako je tomu teraz.

Znamená to zreformovanie reklamno-technologického systému tak, aby motivoval vydavateľov vytvárať obsah, ktorý nie je iba „klikateľný,“ no dokáže vytvárať konštruktívny dialóg a verejnú diskusiu.

Naša správa ukazuje, že ak majú médiá produkovať obsah zameraný na politiku, ktorá sa točí menej okolo osobností populistických politikov, dezinformácií a polarizácie, mediálny priestor sa musí radikálne zmeniť.

Správa sa snaží nájsť odpovede na jednu z najzávažnejších problémov súčasného žurnalizmu, ktorý môžeme zhrnúť do štyroch otázok:

  • Aký typ žurnalizmu zintenzívňuje polarizáciu, a ktorý ju naopak redukuje?
  • Akým spôsobom sa dajú najlepšie komunikovať fakty?
  • Akým spôsobom vieme najlepšie podporiť konštruktívny dialóg?
  • Existuje spôsob, ako nepodporovať mediálne stratégie antisystémových politikov, ktorí sa úmyselne vyjadrujú kontroverzne, aby dominovali spoločenskú debatu a následne napádajú média, ktoré ich kritizujú ako „protinárodné“, či „fake news.“

Politický a mediálny kontext

  • Napriek tomu, že počet migrantov prichádzajúcich do Talianska v priebehu roka 2018 drasticky klesol, sa objem obsahu na túto tému naopak zvýšil. Dialo sa to súčasne s príchodom novej talianskej vlády v júni 2018 a snahou terajšieho ministra vnútra Mattea Salviniho udržiavať cez kontroverzné vyhlásenia a opatrenia túto agendu vysoko v povedomí. 
  • Obsah o migrácii má viac interakcií ako iné témy. Komentáre obsahujú viac negatívnych jazykových prvkov ako je priemer.
  • Obsah, v ktorom vystupuje priamo Salvini dosahuje v porovnaní s inými príspevkami o migrácii, jednoznačne najviac interakcií.
  • Na Twitteri môžeme pozorovať ako sa účastníci debaty o migrácií prerozdelili z troch názorových platforiem na dve. Menovite na „tradičné médiá“ a „alternatívne médiá.“ Zdá sa, že sa pozeráme na polarizáciu mediálneho priestoru, ale nie na „ľavú“ a „pravú“, ale na „tradičnú“ a „antisystémovú.“ (Podobný vývoj sme postrehli aj na Slovensku, pozn. infosecurity.sk)

Novinársky žáner

  • Žáner ktorý vyvoláva najnižší počet negatívnych komentárov, kritických k zdrojovému médiu je priame, nestranné spravodajstvo bez emócií, ktoré ponúka kontext. Správa používa metriku ‚kritika zdrojového média“ aby dokázala merať mieru dôvery čitateľov smerom k médiu.
  • Ľudské príbehy, najmä o skupinách ľudí sa stretávajú so silným negatívnym náporom, veľkým množstvom protiimigračných komentárov, z ktorých veľa obsahuje toxické výrazové prostriedky a tiež veľa kritiky zdrojového média. V prípade, že sa jedná o ľudský príbeh opisujúci útrapy jedného migranta je kritika jemnejšia.
  • Konštruktívne správy – obsah, ktorý ponúka praktické riešenia má za následok menej toxických komentárov o migrácii ako komentáre a redakčné články. Jedná sa o zaujímavé porovnanie dvoch žánrov ako možných formátov na podporu diskusie o rozdielnych prístupoch k migrácii. Správa využíva metriku „toxicity výrazových prostriedkov“ na meranie slušnosti verejnej diskusie.
  • Dátový žurnalizmus má za následok vysokú mieru kritiky mediálneho zdroja, vysoký počet protiimigračných komentárov, no nie nutne toxického jazyka.
  • Redakčný obsah má najviac interakcií, články so zmienkou na populárnu kultúru získavajú najviac „páči sa mi“
  • Obsah o kontrole faktických výrokov (fact-checkers) vyvoláva viac komentárov kritickým voči zdrojovému médiu a kumuluje viac protiimigračných komentárov ako bežné spravodajské články.

Interakcie podľa formátu

  • Médiá, ktoré zdôrazňujú štatistické údaje, napr. infografiky, môžu vyvolať debatu, ale aj silný negatívny nápor od užívateľov s antiimigračným názorom a kritiku zdrojového média. 
  • Video podnecuje najmenej kritiky zdrojového média
  • Multimediálny obsah (kombinácia videa, textu a obrázkov) má za následok jasne pozitívne reakcie. Tomuto formátu sa relatívne dobre darí aj v metrike kritiky zdrojového média, čo naznačuje pomerne veľkú dôveru multimediálnym príbehom.

Zistenia a odporúčania  

Redakčné rozhodnutia by sa mali zamerať na zlepšenie dôvery vo vlastné médium, potieranie extrémnej polarizácie a podporu konštruktívneho dialógu

Vydavatelia operujú v prostredí v ktorom je dôvera v tradičné médiá veľmi krehká. „Alternatívne“ spravodajské portály neustále tlačia do éteru zavádzajúce správy a populistickí politici implementujú provokatívne opatrenia, aby zámerne polarizovali spoločnosť a otrávili verejnú diskusiu. Vydavatelia by si preto mali byť vedomí potenciálneho dopadu svojho publikovaného obsahu na kvalitu online diskusie.           

Neexistuje presný recept ako to dosiahnuť, no naše zistenia naznačujú, že:

  • Nestranné, presné a vecné spravodajstvo, ktoré ponúka kontext, priťahuje najmenej kritických hlasov smerom k zdrojovému médiu. Spájanie videa, obrázkov a textu v multimediálnom formáte je, zdá sa, je najefektívnejšie.
  • Novinári často inštinktívne siahajú po ľudských príbehoch aby vytvorili empatiu. Tieto príbehy však majú za následok silné negatívne reakcie čitateľov a rovnako negatívne reakcie smerom k zdrojovému médiu. Je tomu predovšetkým v prípade, kedy je sa jedná o príbeh väčšej skupiny ľudí. Môžeme sa domnievať, že ľudia sa inštinktívne cítia citovo manipulovaní, aby zaujali určitý politický postoj.
  • Dátový žurnalizmus (štatistiky, infografiky, tabuľky, atď.), fact-checking spôsobuje silný negatívny nápor od čitateľov, ktorí s týmito dátami nesúhlasia. Paradoxne, čisté dáta nie sú, tým najvhodnejším formátom, ktorý má ľudí presvedčiť o „pravde“.
  • Názorovo zaujatý redakčný obsah ktorý obsahuje návrhy opatrní na citlivé témy ako migrácia má nutne za následok silne negatívny nápor a toxickú diskusiu. Na druhej strane, vecné „konštruktívne správy“ s rovnakým obsahom spôsobujú menej toxickú diskusiu ako obsah redakčný.

Neustále poukazovať na pokrivenú architektúru online priestoru, ktorý je nastavený tak, aby uprednostnil nevyvážený a nepresný obsah

  • Média ktoré dodržiavajú tradičné štandardy objektivity operujú v online priestore, kde s ľahkosťou dominujú hráči, ktorí netransparentným spôsobom, neorganicky (reklamou, pozn. infosecurity.sk) zvyšujú svoj dosah. Používajú formy virálneho podvodného správania aby pretláčali nepresný, zavádzajúci a spoločnosť polarizujúci obsah.
  • Novinári a občianska spoločnosť musia na tieto snahy odpovedať nielen tvorbou vecného, a vyváženého obsahu ktorý spracúva kontroverzné témy, ale aj tým, že budú neustále spochybňovať reklamno-technologickú infraštruktúru internetu, ktorá toto umožňuje.

Pôvodná správa v angličtine

Victor Breiner
Administrátor a analytik portálu Infosecurity.sk | Študoval germanistiku a pracoval ako prekladateľ a tlmočník až do chvíle, kým sa nezačal naplno venovať žurnalistike. | Ako fotograf na voľnej nohe pracoval v Sýrii, Líbyi, Mali, Tunise, Jordánsku, Libanone, a na Ukrajine. Publikoval v zahraničných a domácich médiách a za svoju prácu dostal ocenenia Czech a Slovak Press Photo. | Rodina a dobrodružná profesia nejdú dokopy, nepriestrelnú vestu preto zavesil na klinec. | Vyštudoval medzinárodnú bezpečnosť na univerzite v Leicestri kde skúmal teoretické rámce propagandy v digitálnom, globalizovanom svete. | Zaujíma sa o dezinformácie a nevojenské spôsoby dosiahnutia strategických a politických cieľov. | V apríli 2019 založil portál Infosecurity.sk