Český poslanec Tomio Okamura z SPD sa nás opäť snaží presvedčiť o tom, ako nám Európska únia ubližuje. Tentokrát si na to vybral klimatickú dohodu v Európskom parlamente, ktorej cieľom je podľa neho, ako inak, zničenie českej ekonomiky.
Zdroje žiadne
Okamura vo svojom príspevku okrem správy o predaji áut nevyužíva žiadne zdroje. Väčšinou operuje s pravdivými informáciami, ktoré však ohýba tak ako sa mu hodí. Jeho závery sa tak hodia do jeho štandardného diskurzu o Únii, ktorá nám len škodí a preto z nej treba vystúpiť.
Zavádzajúce závery
Okamura reaguje na návrh Európskeho parlamentu znížiť skleníkové plyny do roku 2030 o 60% (miesto pôvodne plánovaných 55%) oproti hodnote z roku 1990. Opatrenia na transformáciu ekonomiky budú Českú republiku stáť miliardy korún. Okamurove tvrdenia, že to môže spôsobiť milióny chudobných sú však iba nepodloženými špekuláciami.
Poslanec Okamura operuje s číslami o prepade predaja áut v EÚ za tento rok. Prepad v predaji však pripisuje boju proti CO2, ktorý tu bol aj doteraz a predaj áut v EÚ stúpal.
Nižšia výroba áut je do veľkej miery spôsobená koronakrízou a jej ekonomickými dopadmi. Navyše Okamura zamlčiava, že predaj áut v septembri už stúpol o 3,1%.
Čo sa týka otázky emisií EÚ, naozaj tvoria približne 10 percent celosvetových emisií. Nie je to tak málo, ako sa snaží naznačiť Okamura. Po Číne a USA je totiž EÚ v produkcii emisií na treťom mieste vo svete, aj keď ich neustále znižuje. Tu si Okamura mierne protirečí, pretože na jednej strane popiera vplyv človeka na klimatickú zmenu a na druhej strane vychádza z tézy, že človek na ňu vplyv má a ospravedlňuje množstvo emisií vypustených z EÚ.
Tvrdenie, že hlavnú zodpovednosť za súčasné zmeny klímy nenesie človek je dávno prekonané.
Je pravdou, že k zmenám teploty v histórii vždy dochádzalo, je však vedecky dokázaným faktom, že ľudská činnosť prispieva k bezprecedentne rýchlej a ničivej klimatickej zmene.
Vedci navrhujú hovoriť osobitne o antropogénne podmienenej klimatickej zmene, čo by ju odlíšilo od prirodzených zmien klímy.
To, že k zmenám teploty na planéte vždy dochádzalo neznamená, že je súčasná klimatická zmena nepodstatná, alebo že nebude mať ničivý dopad na život na Zemi.
Okamura hovorí o CO2 ako o neškodnom plyne, pričom argumentuje tým, že je dôležitý pre fotosyntézu rastlín. Ide o veľmi zjednodušujúci pohľad. “Neškodnosť” CO2 neplatí pre atmosféru, kde tento plyn pomáha vytvárať skleníkový efekt, a tým prehrievanie Zeme.
Veštec Okamura
Okamura sa snaží predpovedať budúcnosť. Tvrdí, že zníženie emisií o 60% oproti roku 1990 zničí českú ekonomiku. Pri tejto téze vychádza z predpokladu nemennosti českej ekonomiky, ktorá sa však môže na nové podmienky transformovať. O to ide aj v pripravovanom pláne obnovy, ktorý pre členské štáty EÚ poskytne peniaze na prechod k zelenšej ekonomike.
Okamura sa snaží navodiť falošnú dilemu: buď budeme znižovať produkciu CO2 alebo zachránime ekonomiku. Fakty mu však do jeho logiky nezapadajú. Od roku 1990 do roku 2018 totiž znížila EÚ emisie o 23%, zatiaľ čo jej HDP sa zvýšilo o 61%.
Podobne zavádzajúca je téza, že boj proti CO2 zničí automobilový priemysel. Ten sa v ČR podieľa približne na štvrtine celkových tržieb v priemysle. Podobne ako ekonomika, aj automobilový priemysel sa dokáže transformovať, už dnes sa vyrábajú hybridy, elektromobily, vedci pracujú na vodíkovom pohone a pod.
Predseda SPD využíva falošnú analógiu, kedy prirovnáva politiky EÚ k politike Veľkého skoku Mao ce Tunga, ktorá v Číne spôsobila asi 20 až 30 miliónov obetí.
EÚ sa prechodu na ekologickejšiu ekonomiku venuje dlhodobo, nejde teda o revolúciu, ale skôr o evolúciu, ktorej cieľom je zlepšiť budúci klimatický vývoj a zároveň život občanov.
Podobne ako ďalší krajne pravicoví populisti, aj Okamura používa na adresu EÚ expresívny jazyk. Autorov návrhu na redukciu emisií nazýva „slniečkárski fanatici“ a, ako sme si už mohli zvyknúť, vyzýva na odchod z EÚ.
Záver
Okamura nám v príspevku v podstate ukazuje celkom šikovnú modernú manipuláciu. Prichádza totiž s mnohými faktograficky správnymi informáciami, ale vyvodzuje z nich zavádzajúce závery, tak aby sa mu to hodilo do naratívu o škodlivosti EÚ. Niekedy informácie zamlčí, inokedy dezinterpretuje.
Celkové hodnotenie redakcie: 2,1/7
Autor analýzy: Štefan Ižák
Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi
