Článok je zložený z niekoľkých okomentovaných výrokov dánskej političky Marie Krarupovej z Dánskej ľudovej strany (DĽS). Krarupová v článku prezentuje vlastné názory na migráciu a švédsku migračnú politiku. Využíva pritom výhradne negatívne stereotypy o migrácii.
Krajná pravica nie je relevantný zdroj
Článok je skopírovaný z webu magazin1.sk, ktorý spravuje bývalý kandidát ĽSNS v župných voľbách 2017 Mário Vidák. Ten pomocou webu magazin1.sk šíri kotlebovsku propagandu.
Článok obsahuje citácie dánskej poslankyne Marie Krarupovej z DĽS. Táto strana na svojej webovej stránke otvorene hovorí, že jej prioritami sú zabezpečenie bohatstva pre dánskych občanov, riešenie imigrácie, podpora národnej kultúry, bezpečnosť, nezávislosť (v opozícii voči EÚ) a sama sa označuje za pravicovú stranu.
V europarlamente je DĽS členom frakcie Identita a demokracia, ktorá združuje krajne pravicové, euroskeptické a populistické strany ako talianska Liga, francúzske Národne zhromaždenie, či nemeckú Alternatívu pre Nemecko.
Minimum faktografických informácií
Text je takmer úplne zložený zo subjektívnych hodnotových súdov dánskej poslankyne. Fakticky pravdivá informácia je, že v Malmö sú getá a kriminalita, ale to je problémom mnohých miest, nie len Malmö.
Faktografická informácia je aj to, že vo Švédsku je približne milión Moslimov, pričom niektorí sú aj v politických stranách.
Podľa štatistík z konca roku 2017 žije vo Švédsku 8,1% moslimov, čo je asi 810 000 ľudí. Či je to približne milión necháme na posúdenie čitateľom. Medzi nimi sú však aj moslimovia z Bosny a Hercegoviny, Kosova či Albánska.
Zjednodušovanie, stereotypy, generalizácia
Migrácia je nesmierne komplikovaný a komplexný fenomén a cieľom tejto krátkej analýzy nie je tvrdiť, že migrácia so sebou nenesie aj potencionálne riziká a negatívne spoločenské javy. Cieľom ani nie je konštatovať, že migrácia prináša len pozitívne javy. Pokladáme však za potrebné fenomén migrácie nezjednodušovať pomocou negatívnych stereotypov ako to robí dánska poslankyňa Krarupová a nekriticky to preberajú krajne pravicové a dezinformačné weby.
Celý fenomén migrácie sa Krarupová snaží stereotypne vtesnať do pojmov ako islamizácia (tú v texte explicitne nepoužíva, ale naráža na ňu predkladanými tvrdeniami), kriminalita a getá vo Švédsku. Tisíce ľudí tak spája s týmito negatívnymi sociálnymi prejavmi bez ohľadu na vnútornú heterogenitu migrantov, ktorí netvoria jednu monolitnú skupinu, ako sa nám Krarupová pomocou generalizácie snaží povedať.
V článku dominujú hodnotové súdy danej poslankyne, ktorá bez faktov hodnotí švédsku migračnú politiku ako „laxnú a slabú“, migráciu ako „nebezpečnú“. Krarupová prezentuje neurčité frázy ako keď Švédsko „prestane byť Švédske“ a „stane sa arabským Stredným východom“. Využíva pritom nepodložené predpovede budúcnosti.
Takéto frázy odhaľujú, že autorka vychádza z predpojatého predpokladu, že migranti prichádzajú Švédsko islamizovať a ich príchod automaticky znamená stratu súčasného spôsobu života Švédov. Realita je v tomto prípade manipulatívne polarizovaná do dvoch možností pomocou argumentačného faulu falošná dilema.
Krarupová sa snaží od migrantov dištancovať aj tým, keď hovorí, že so Švédmi sú si blízki, ale keď Švédsko bude arabské, tak už nebudú mať toľko spoločného. Touto myšlienkou dokazuje, že migrantov z odlišného kultúrneho a náboženského prostredia vníma ako iných a namiesto hľadania niečoho spoločného, rozdeľuje ľudí na nás a tých druhých, ktorí nie sú a nebudú ako my.
Obrázok potvrdzujúci dopredu stanovený naratív
Obrázok k článku zobrazuje dve zahalené ženy a v pozadí vojenskú operáciu. Autor týmto manipulatívne podsúva obraz Švédska ako „arabskej“ krajiny.
Záver
Analyzovaný text sa nám snaží podsúvať názor (bez faktov) na migráciu, ktorá má byť nebezpečná, je spájaná s kriminalitou a getami. Takisto prezentuje obraz Švédska ako krajiny, ktorá je na ceste stať sa „arabskou“ krajinou, pred čím text varuje. Tieto tvrdenia však nie sú v texte podložené faktografickými informáciami a argumentami, ale skôr frázami apelujúcimi na čitateľove emócie.
Celkové hodnotenie redakcie: 2,7/7
Autor analýzy: Štefan Ižák
Editori: Matej Spišák, Peter Dubóczi
