Text sa zaoberá prezidentskými voľbami v Bielorusku, ktoré sa uskutočnili 9. augusta 2020, a následnými povolebnými udalosťami. Autor prezentuje volebný výsledok ako spravodlivý a spochybňuje neférovosť volieb. V článku autor pracuje s citátmi odkazujúcimi na dezinformácie, ako napríklad prítomnosť zahraničných síl počas volieb, či pokus o vyvolanie “majdanu“ v Bielorusku zahraničnými a domácimi organizátormi.
Hlavne nech to je pro-vládne
Samotný článok bol uverejnený na portáli Zem a Vek. Pre tento portál je príznačné publikovanie konšpiračných teórií, prekrúcanie faktov či zaujatosť. Portál Konšpirátori.sk, verejná databáza poukazujúca na webové stránky s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným či propagandistickým obsahom, označuje spomínaný portál známkou 9,5 (pričom 10 je najhoršie možné bodové ohodnotenie).
Zdrojovanie v článku je chaotické. Samotné zdroje je možné nájsť až na konci textu. Nadpisy článkov sú v azbuke a bez linku na webovú adresu.
Autor sa opiera najmä o portály BelTA, TASS či Moskovskij Komsomolets. Prvý menovaný portál, BelTA, je bieloruská pro-vládna tlačová agentúra, ktorá spadá pod kontrolu štátu. V minulosti bola kritizovaná zo strany EÚ pre šírenie štátnej propagandy a falšovanie informácií. TASS je ruská tlačová agentúra, ktorú portál mediabiasfactcheck.com označuje ako 100% ruskú propagandu v ktorej nemožno nájsť kritický článok na adresu Vladimíra Putina a jeho garnitúry. Denník Moskovskij Komsomolets je taktiež vedený ako pro-kremeľsky.
Tvrdenia v článku sa neopierajú explicitne o žiaden zdroj. Tým pádom je ťažké vydedukovať pôvod konkrétnych tvrdení.
Čím jednoznačnejšie, tým legitímnejšie?
Autor hneď v úvodnej časti svojho článku podsúva čitateľovi ničím nepodloženú dedukciu ohľadom falšovania volebných výsledkov. Tvrdí, že voľby z dôvodu jednoznačného volebného výsledku nemohli byť zmanipulované. Podľa oficiálnych výsledkov bieloruskej ústrednej volebnej komisie vyhral Alexander Lukašenko voľby jednoznačne, s podporou 80%.
Druhá v poradí, Svetlana Cichanovská, získala 9,9%. Avšak, hneď po zverejnení volebných výsledkov začali nezávislí pozorovatelia a opozícia poukazovať na síce číselne podobné výsledky, ale v opačnom znení.
Napríklad britskí veľvyslanec pôsobiaci v Minsku, Nigel Gould-Davies, označil oficiálne volebné výsledky za klamstvá. Taktiež Manuel Sarrazin, člen výboru pre zahraničné veci nemeckého parlamentu, nazval voľby falošnými.
Následne autor legitimitu volieb obhajuje vyhláseniami domácich, či medzinárodných pozorovateľov. Je tu možné nájsť hneď dva problémy.
Prvým je odvolávanie sa na domácich pozorovateľov, ktorí spadajú pod štátne orgány. Je ťažko uveriteľné, že štátni pozorovatelia nahlásia aktivity, ktoré nie sú v súlade so záujmami prezidenta.
Problémom číslo dva je fakt, že sa autor odvoláva na medzinárodných pozorovateľov z krajín SNŠ (Spoločenstva nezávislých štátov), o ktorých sa dá len ťažko tvrdiť, že sú nezávislí . Do spoločenstva spadajú štáty bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré tvoria najbližších spojencov Lukašenkovho režimu. Patria sem krajiny s autoritárskym zriadením, ako napríklad Turkménsko, či Azerbajdžan.
Naopak, nezávislí volební pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa volieb nezúčastnili. Dôvod? Neboli pozvaní. Portál Politico už pred voľbami informoval o zatýkaní nezávislých pozorovateľov a reportérov.
Maryia Hushcha, výskumníčka z International Institute for Peace vo Viedni, poukazuje na zaujímavý fakt. V krajine, kde boli opatrenia proti šíreniu vírusu covid-19 skôr výnimkou, sa blížiacimi voľbami začali zavádzať obmedzenia týkajúce sa počtu ľudí, ktorí sa smú súčasné nachádzať vo volebnej miestnosti. To obmedzilo prítomnosť aj toho mála nezávislých pozorovateľov. Tieto skutočnosti jasne vyvracajú autorove tvrdenia o prítomnosti nezávislých pozorovateľov.
Autor ďalej píše o prítomnosti politických síl, ktoré sa údajne snažili prekaziť pokojný priebeh volieb a skresliť ich výsledky. Taktiež, v tomto prípade ide o zavádzanie a konšpiráciu. Od začiatku protestov bolo vidieť pravidelne brutalitu, nie zo strany demonštrujúcich občanov Bieloruska, ale naopak zo strany OMON (Bieloruské policajné špeciálne jednotky). Mnohé videa ukazujú, ako policajti strieľajú na okoloidúcich gumovými projektilmi, či bezdôvodne bijú demonštrantov aj po ich zatknutí. Brutalita štátnych zložiek má na svedomí už dve obete z radov civilistov.
Protesty nie sú organizované žiadnou politickou silou, naopak sú decentralizované a nemajú žiadneho lídra.
Tvorca článku sa posmešne vyjadruje, prostredníctvom poznámok autora, na adresu poľského premiéra Mateusza Morawieckeho. Morawiecki od začiatku kritizuje podmienky za akých sa bieloruské voľby uskutočnili a vyjadruje solidaritu s obyvateľmi krajiny.
Autor správne tvrdí, ako je jasné aj z titulku, že väčšina európskych vlád spochybňuje výsledky volieb. To potvrdzuje aj skutočnosť, že sa ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ zhodli na potrebe sankcionovať osoby zodpovedné za falšovanie volebných výsledkov, násilie, či represie. Deklarujú, že existujú dôkazy potvrdzujúce to, že voľby boli neslobodné a nespravodlivé.
Ku koncu článku, autor, odkazuje na dezinformácie šírené samotným Lukašenkom, ktorí tvrdí, že volebné demonštrácie boli ovplyvnené zahraničnou intervenciou zo strany Poľska, Česka či Veľkej Británie. Toto klamlivé tvrdenie okamžite minister zahraničných vecí ČR Tomáš Petříček vyvrátil.
Posledný Európsky diktátor, ako je často Lukašenko označovaný, vyhľadáva paralelu medzi aktuálnymi demonštráciami v Bielorusku a majdanom. Ten sa uskutočnil v roku 2014 na Ukrajine, ako reakcia na čin Viktora Janukovyča, ktorý odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Práve na túto paralelu poukazuje aj autor článku. Expertka z organizácie Globsec, Alena Kudzko, tieto paralely absolútne odmieta. Tvrdí, že protesty v Bielorusku sú reakciou výlučne na vnútroštátne problémy nie na zahraničné.
Bieloruská strana mince
Článok sa vyznačuje svojou jednostrannosťou. Na problém sa autor pozerá len z pohľadu strany zastávajúcej režim Alexandra Lukašenka. To potvrdzuje aj fakt, že v článku cituje štátneho tajomníka Zväzového štátu Ruska a Bieloruska Grigorija Rapota, či samotného Bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. To prináša do článku množstvo zavádzajúcich a nepodložených informácií. Okrem nich cituje v článku už len Mateusza Morawieckeho, ku ktorému pridáva poznámky s negatívnou konotáciou.
Audiovizuálna stránka
Obrázok v článku nie je upravený. Podľa nášho názoru však môže byť ľahko vytrhnutý z kontextu a navodzovať negatívny dojem.
Záver
Pre portál Zem a Vek nie je podpora pro-kremeľského režimu a ich najbližších spojencov nič nové. Autor od začiatku používa citácie či konšpiračné teórie podporujúce Lukašenkov režim a ignoruje fakty prezentované druhou stranou.
Celkové hodnotenie redakcie: 2,3/7
Autor analýzy: Martin Nociar
Editori: Matej Spišák, Peter Dubóczi
