Afroamerické komunity nechcú zvrhnúť belochov v rámci orchestrov vážnej hudby

Článok pojednáva o tom, že americká vážna hudba je rasistická, nakoľko je v nej zastúpených viac belošských, než černošských hudobníkov. Autor informácie špekuluje o potenciálnom konci klasickej hudby v Spojených štátoch ako ju poznáme dnes. Dôvodom má byť úpadok jej poslucháčov a nevhodnosť pre americkú spoločnosť, ktorá je po smrti Afroameričana Georga Floyda, viac rozdelená.

Problematický obsah, hodnoverné zdroje

Článok sa objavil na webe hlavnespravy.sk, ktorý je známy svojim problematickým obsahom. Text bol doslova preložený do slovenčiny z inštitútu Paula Vriga Robertsa. Pôvodným autorom textu je profesor politických vied na Quebeckej univerzite v Montreale, Paul May, ktorý článok uverejnil v kanadskom časopise Le Figaro

Niektoré svoje tvrdenia autor nepodporuje žiadnymi dôkazmi, pri iných sa odvoláva na niekoľko hodnoverných zdrojov.

Časť autorovej argumentácie, týkajúca sa štatistických údajov, sa opiera o správu vypracovanú Ligou amerických orchestrov. Autor následne jednou vetou/pár slovami cituje z hodnoverných zdrojov ako San Francisco Chronicles (podľa MediaFactCheckBias mierne ľavicovo orientovaný), The New York Times, Seattle Music a hudobne orientovaného časopisu New Music USA. Priamy odkaz na články však absentuje.

Autor článku prináša viacero konkrétnych informácií, na ktorých zdroje ale neodkazuje, takže svoje tvrdenia ničím priamo nepodkladá. V jednom prípade menuje, kto danú štúdiu vypracoval, avšak bez priameho odkazu. 

Subjektívne názory autora

Článok sa snaží poukázať na rastúcu etnickú nerovnosť v orchestroch vážnej hudby v USA a na jej potenciálny úpadok v blízkej budúcnosti. Autor tvrdí, že je táto brandža “doménou” belochov a naopak, zastúpenie iných etník (afroamerických, latinskoamerických či Aziatov) je k roku 2016 na minimálnej úrovni, ako to vyplýva zo skôr zverejnenej správy vypracovanej Ligou amerických orchestrov. 

Toto tvrdenie je sčasti pravdivé. Podľa kľúčových zistení tohto výskumu síce došlo k značnému nárastu “nebelošských” hudobníkov medzi rokmi 1980-2014 (najmä hudobníkov ázijského pôvodu), avšak proporčne sú hudobníkmi vo veľkých, ako aj malých orchestroch, vrátane dirigentov dominantne belosi. 

Podľa autora je „vážna hudba kritizovaná ako nevhodná, nemiestna (unsuited) vzhľadom na rastúcu etnickú rôznorodosť obyvateľstva, a to až do takej miery, že je otázne dlhodobé zachovanie jej existencie.“ Hoci ide o subjektívne tvrdenie a dojem autora, možno s ním do istej miery súhlasiť, keďže ako vyplýva z článku NPR (National Public Radio, ktorý dostal “veľmi vysokéhodnotenie v oblasti factual reporting od MediaBiasFactCheck), v skutočnosti je vážna hudba nielen v USA z kultúrno-historického hľadiska typická skôr pre belochov.

Faktickosť tvrdení stojí niekde “na pomedzí”.

Autor na viacerých miestach článku vyslovuje subjektívne názory, na niektorých miestach sa opiera o štatistické dáta a skôr z kontextu vytrhnuté časti hodnoverných zdrojov.

Autor originálneho textu je navyše profesorom politických vied a nie muzikológom, respektíve sociológom zameraným na etnické komunitné rozdiely v oblasti hudobnej scény USA, čo úplne nepridáva na kredibilite jeho tvrdení a kompetentnosti sa k tejto téme vyjadrovať.

Zaujatosť voči menšine

Nadpis článku je typickým príkladom clickbaitu a je značne senzacionálny, snažiaci sa evokovať negatívne emócie v čitateľovi. Autor článku úmyselne zavádza a sústredí sa len na tie argumenty, ktoré potvrdzujú len jeho pohľad na vec, ignorujúc tak ďalšie dôležité informácie o tom, prečo je v orchestroch vážnej hudby tak mnoho belochov – psychologický jav známy aj ako cherry-picking. V texte článku článku dominuje zaujatosť voči afroamerickému etniku v USA. Autor poukazuje na etnicky nerovnomerné rozloženie orchestrov klasickej hudby, v ktorých sa má proporcionálne nachádzať viac belochov ako “nebelochov”, t. j. príslušníkov afroamerických, ázijských alebo hispánskych komunít.

Autor démonizuje černošské komunity a snaží sa navodiť prehnaný dojem dystopickej spoločnosti.

Vykresľuje absurdné scenáre, podľa ktorých sa afroamerické komunity majú snažiť o “zvrhnutie” homogénne zastúpenej majorite belochov v rámci orchestrov vážnej hudby. Ide ale o ničím nepodložené tvrdenia a subjektívne súdy.

V článku chýbajú empirické údaje. Text sa snaží skôr podvedome manipulovať čitateľa s cieľom bagatelizovania súčasnej situácie vyvolanej po smrti Afroameričana Georga Floyda a na ňu nadväzujúcich protestov. Využíva konfirmačné skreslenie a snaží sa situáciu postaviť do role “my verzus oni” neberúc do úvahy komplexnosť a predovšetkým historické a kultúrne aspekty, v dôsledku ktorých je vážna hudba skôr dominantnou črtou európskych hudobných skladateľov ako afroamerických. To však neznamená, že súčasná klasická hudba, neverbuje aj ľudí rôznorodých etnických pôvodov. Týchto je však, vzhľadom aj na ich odlišnú muzikologicko-kultúrnu preferenciu, oveľa menej.

Vhodný titulný obrázok

Na titulnom obrázku je zachytený sláčikový (husľový) orchester uprostred hrania skladby, ktorý považujem za relatívne vhodný a objektívny. Celkovo preto hodnotím audiovizuálnu časť článku ako serióznu a efektne dopĺňajúcu jej textové znenie.

Záver

Článok pôsobí príliš zaujato a neseriózne. Hoci autor na podporu niektorých svojich tvrdení poskytuje relevantné zdroje, iné tvrdenia sú len jeho subjektívnymi, citovo zafarbenými domnienkami. Možno v ňom vidieť bipolárnosť a prílišné zľahčovanie celkovej situácie v oblasti etnických menšín, ktoré sú podľa autora pramálo zastúpené v orchestroch vážnej hudby na úkor belochov. K tomuto úsudku neprikladá žiadne dôkazové materiály ani legitímne argumenty a opomína sociálno-kultúrne rozdiely a historický vývoj. Naviac, nadpis má charakter clickbaitu a snaží sa v čitateľovi vyvolať negatívne emócie.

Celkové hodnotenie redakcie: 3,1/7


Autor analýzy: Tomáš Horeháj