Cenzúrne aktivity čínskej vlády nie sú žiadnou novinkou. Čistky prebiehajú hlavne na sociálnych sieťach, no čínski cenzori sa neštítia blokovať ani celé aplikácie. Okrem cenzúry politických tém sa jeden z najefektívnejších systémov monitorovania a kontroly obsahu online priestoru na svete sústreďuje aj na správy o ekonomike.
Nepriaznivé správy o stave ekonomiky sú nebezpečné pre režim
Podľa analýzy organizácie Freedom House boli v roku 2015 v médiách najviac cenzurované témy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti. Hneď za nimi nasledovali ekonomické témy.
Na populárnej čínskej chatovacej aplikácii WeChat boli v roku 2018 cenzurované vo veľkom príspevky týkajúce sa obchodnej vojny medzi USA a Čínou alebo sporu medzi USA, Kanadou a Čínou ohľadom vedenia spoločnosti Huawei. V roku 2021 už rebríčku najcenzurovanejších tém v aplikácii WeChat dominovali skôr sociálne témy, ako LGBTQIA+ alebo spochybňovanie hodnovernosti národnostného sčítania v Číne.
Správy o spomalení čínskej ekonomiky sú totiž nežiaduce. Hocičo v rozpore s obrazom ekonomicky silného štátu a potencionálneho vyzývateľa USA na poste hegemóna v rámci súčasného svetového poriadku môže byť čínskymi cenzormi považované za hodné odstránenia. Takéto informácie totiž môžu podryť politickú legitimitu vládnucej Komunistickej strany Číny (KSČ).
V roku 2021 podnikli čínski cenzori raziu proti informáciám o financiách na obchodných platformách a sociálnych sieťach, ktoré „ubližujú“ čínskej ekonomike. Patrí medzi ne ohováranie čínskych finančných trhov, ale aj publikovanie zahraničných správ o čínskej ekonomike. Samozrejme, nie všetkých. Iba takých, ktoré „falošne interpretujú“ finančné témy týkajúce sa Číny.
Nespokojnosť s režimom nemožno dopustiť
Ako informuje portál The Diplomat, Čínska ľudová republika (ČĽR) opakovane obmedzovala ekonomické témy v médiách v čase, keď čínska ekonomika neprosperovala. V súčasnosti sú citlivými témami platová nerovnosť, nezamestnanosť mladých a chudoba starých ľudí. Tieto problémy majú potenciál vyvolať protivládne nálady v spoločnosti, a preto sú považované za nebezpečné.
Čínsky sen prezidenta Si Ťin-pchinga o prosperujúcom národe v čase vojny na Ukrajine narúša napríklad rekordná nezamestnanosť mladých ľudí. Tá v máji 2023 dosiahla 20,8 %. Pre porovnanie, nezamestnanosť mladých dosahovala na začiatku roka 2023 Nemecku 5,5 %, v Spojených štátoch amerických bola v máji 2023 7,4 %. Na Slovensku sa toto číslo v prvom štvrťroku 2023 vyšplhalo na 18,5 %.
Očakáva sa, že v Číne táto hodnota porastie. Čínske stredné a vysoké školy totiž v júni vyprodukovali takmer 12 miliónov absolventov, ktorí znamenajú záťaž pre pracovný trh.
Z dôvodu údajného skresľovania štatistík miery nezamestnanosti bolo napríklad na sociálnej sieti Weibo znemožnené publikovať finančnému novinárovi Wu Xiaobovi. Wu prirovnal ekonomické problémy ČĽR k veľkej depresii z konca dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov minulého storočia. Takýto stav, napísal Wu, by mohol „zapáliť rozbušku“. Tým mal pravdepodobne na mysli nespokojnosť s vládou a jej politikami zo strany más. Čokoľvek potenciálne nebezpečné pre legitimitu a vládu KSČ nie je v Číne prípustné.
Weibo tiež cenzurovala infografiky mainstreamového média Sohu News. Tie čerpali zo štátnych dát a ukazovali napríklad počty nezamestnaných či ľudí s postihnutím.
Čínska cenzúra nerobí problém len doma
Cenzúra pritom nezasahuje iba čínskych obyvateľov a domáce firmy. Podľa správy Komisie USA pre medzinárodný obchod zasahuje čínska cenzúra aj americké firmy. Týka sa to najmä biznisov poskytujúcich mediálne a digitálne služby na území Číny. Niektoré z nich nemohli v dôsledku cenzúry poskytovať na čínskom trhu svoje produkty a služby. Iné museli zvýšiť ceny za svoje služby alebo prišli o zisky.
Spoločnosti, domáce aj zahraničné, ktoré chcú byť súčasťou čínskeho trhu, sa musia podriadiť požiadavkám štátu. Podriadiť sa v tomto prípade znamená cenzurovať samé seba, ale aj svojich používateľov a zákazníkov.
V rámci čínskeho internetového priestoru je momentálne zakázaných približne 10-tisíc stránok, vrátane prístupu na platformy Facebook či YouTube, ale aj médiá The Guardian či Wall Street Journal. Ide zväčša o stránky, ktoré vláda považuje za potenciálne nebezpečné pre režim.
Cenzúra: práca náročná na ľudský kapitál
Dohľad nad cenzúrou v najľudnatejšej krajine súčasnosti nie je ľahký. V roku 2010 malo cenzúru v Číne na starosti aspoň 14 vládnych telies. Najdôležitejším je Ústredné oddelenie propagandy komunistickej strany. To úzko spolupracuje s Generálnou správou pre tlač a publikácie a Štátnou správou pre rozhlas, film a televíziu. Úlohou tohto tandemu je zabezpečiť šírenie straníckej doktríny.
Na sledovanie internetového obsahu zamestnávali čínske štátne orgány v roku 2013 približne 2 milióny ľudí. Ich úlohou bolo sledovať príspevky na sociálnych sieťach. Títo „online analytici“ môžu po relatívne krátkej dobe po nástupe do zamestnania prejsť tréningom. Jeho výstupom je certifikát, na základe ktorého sú formálne známi ako „analytici verejnej mienky“.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://infosecurity.sk/podpora/
