V rámci projektu „Infosecurity.sk“, ktorý spadá pod STRATPOL – Strategic Policy Institute a Slovak Security Policy Institute, s podporou pražskej kancelárie Nadácie pre slobodu Friedricha Naumanna, vykonáva naša redakcia monitorovanie aktivít slovenskej i zahraničnej dezinformačnej scény. Následným vyhodnotením dokážeme identifikovať dezinformačné naratívy, ktoré v spoločnosti rezonovali najviac, kde vznikali a ako sa ďalej šírili. Na základe týchto zistení môže naša redakcia varovať verejnosť pred súčasnými a nastupujúcimi trendami v oblasti dezinformácií, manipulácie a propagandy.
Aj tento týždeň vám ponúkame prehľad našich zistení za posledných 14 dní:
1. Vo výraznej miere sa začali internetom šíriť dezinformačné naratívy o úmrtiach a trvalých následkoch po očkovaní. Ako odrazový mostík na šírenie strachu a neistoty dezinformátorom poslúžila nedávna reportáž RTVS, ktorá chybne spojila úmrtie učiteľky z Vranova nad Topľou s následkami očkovania vakcínou AstraZeneca
2. Dezinformátori aktívne využívajú obavy verejnosti z nežiadúcich vedľajších účinkov vakcín za účelom narušenia dôvery verejnosti v očkovanie
3. Dezinformačná scéna zameriava svoju kritiku výhradne na vakcíny od európskych a amerických výrobcov, zatiaľ čo ruskej vakcíne Sputnik V pripisuje iba pozitíva
4. Ich naratívy taktež čoraz viac apelujú na únavu a frustráciu verejnosti z epidemiologických opatrení, pričom prostredníctvom svojich príspevkov podnecujú spoločnosť k nerešpektovaniu opatrení a protestom proti vláde
5. Štatisticky sa dezinformačným webom na Slovensku darí úspešne pútať pozornosť používateľov sociálnych médií
Zveličovanie vedlajších účinkov
Od tvrdení, že vakcíny obsahujú nebezpečné chemikálie až po absurdné tvrdenia, že očkovanie je tajný plán na očipovanie ľudstva, dezinformačné naratívy spochybňujúce vakcíny sa slovenským internetom šíria od počiatku ich vývoja takmer nepretržite.
Zatiaľ čo v minulosti dezinformačné články oplývali predovšetkým „tradičnými“ anti-vakcinačnými naratívmi, (akými boli napríklad fabulácie o nebezpečných chemikáliách vo vakcínach, či konšpiračné teórie o čipovaní spoločnosti), ktorých spoločným cieľom bolo všeobecne spochybniť bezpečnosť vakcín a odradiť tak verejnosť od očkovania, ich rétorika prešla pozorovateľnou zmenou po tom, ako na trh prišla ruská vakcína Sputnik V.
Najmä po tom, ako Sputnik V zakúpila slovenská vláda sa terčom dezinformátorov stali výlučne „konkurenčné“ vakcíny vyrábané v Európskej Únii alebo USA. O týchto vakcínach sa dezinformačná scéna vyjadruje prevažne v negatívnom kontexte, zatiaľ čo ruskej vakcíne Sputnik V pripisuje výlučne len pozitívne vlastnosti.
Všeobecné spochybňovanie vakcín a očkovania sa tak postupne stalo viac selektívnym, pričom nový cieľ dezinformátorov je zjavný: nahnať Moskve politické body agitovaním v prospech jej vakcíny Sputnik V a spochybňovaním bezpečnosti a spôsobu vývoja „konkurenčných“ vakcín od EÚ a USA.
Tento zámer sa dezinformátori pokúšajú docieliť úmyselným vyvolávaním neistoty a strachu v spoločnosti. A to napríklad opakovaným a nadmerným poukazovaním na ojedinelé (mnohokrát nepravdivé) prípady nežiadúcich účinkov európskych a amerických vakcín.
Práve otázka nežiadúcich vedľajších účinkov je pre slovenskú verejnosť veľmi citlivou témou. Z prieskumu spoločnosti Median SK z decembra 2020 totiž vyplýva, že až 76% opýtaných respondentov na Slovensku sa obáva nežiadúcich účinkov po podaní vakcíny proti COVID-19. Téma bezpečnosti vakcín tak pre dezinformátorov predstavuje znamenitú príležitosť, ako vo verejnosti podnietiť nedôveru v západné vakcíny a EÚ inštitúcie.
V tejto súvislosti priliala olej do ohňa dezinformácií aj reportáž, ktorú 12. marca odvysielala slovenská verejnoprávna televízia RTVS. Tá mala názov „Úmrtie po očkovaní aj na Slovensku“, pričom reportéri v nej spájali úmrtie 38-ročnej učiteľky s očkovaním vakcínou od spoločnosti AstraZeneca. Táto informácia sa po odvysielaní začala šíriť internetom ako hoax, čo výrazným spôsobom posilnilo trend spochybňovania vakcín.
Krátko po nej uverejnili dezinformačné weby nemalé množstvo článkov, v ktorých zveličovali nežiadúce účinky po očkovaní oxfordskou vakcínou, alebo dokonca prezentovali iné fiktívne prípady ťažkých zdravotných následkov, ba až úmrtí po podaní vakcíny.
Napriek tomu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou túto informáciu na základe výsledkov pitvy neskôr vyvrátil, odvysielaná reportáž stihla vyvolať nielen paniku v spoločnosti, ale aj výrazným spôsobom zahrať do karát miestnej dezinformačnej scéne.
Práve dezinformátori, ktorých článkom je opätovne vyčítaná nespoľahlivosť zdrojov, sa neváhali chopiť príležitosti ako aspoň naoko legitimizovať svoje zavádzajúce tvrdenia a to odvolávaním sa na spomínané informácie z verejnoprávnej televízie. Túto smrť tak dezinformátori začali automaticky spájať s očkovaním vakcínou AstraZeneca, pričom tvrdenia prezentované v chybnej reportáži výborne zapasovali do ich naratívu spochybňovania bezpečnosti vakcín od európskych výrobcov.
Avšak dezinformátori sa nesústredili výlučne len na nad-interpretáciu nežiadúcich účinkov vakcín. Pozornosť okolo vakcíny AstraZeneca aktívne využili aj na zdiskreditovanie inštitúcii EÚ. Článok dezinformačného webu Hlavné Správy sa v čitateľovi pokúšal podnietiť euro-skeptické sentimenty prostredníctvom naratívu, že skutočným úmyslom EÚ nie je chrániť občanov svojich členských štátov, ale hrať geopolitickú hru voči Rusku.
Toto tvrdenie autor zdôvodňuje tým, že európska lieková agentúra (EMA) schválila použitie vakcíny AstraZeneca, ktorá spôsobuje po očkovaní smrť. Nezabudol pritom poznamenať, že vakcínu Sputnik V, ktorá je podľa jeho slov najbezpečnejšia, EMA neschválila.
Príklad zavádzajúcej reportáže od RTVS tak pretavuje odstrašujúci príklad, ako ľahko sa chybná informácia verejnoprávneho média môže stať nástrojom dezinformátorov a ohroziť tak zdravie občanov. Skutočnosť, že sa v súvislosti s rozruchom okolo vakcíny AstraZeneca darí najmä dezinformátorom, dokazujú aj dáta získané z analytického nástroja CrowdTangle.[1]
Až 4 z 5 príspevkov, ktoré na sociálnej sieti Facebook dosiahli za posledných 14 dní najvyšší počet interakcií (reakcie, komentáre a zdieľania) pochádza od aktérov, ktorí na svojich stránkach pravidelne uverejňujú anti-EÚ naratívy, proruskú propagandu a iný problematický obsah. Príspevok Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý ako jediný z pätice obsahuje dôveryhodné informácie sa umiestnil až na piatom mieste.
Dáta sme získali na základe vyhľadávania kľúčového slova „AstraZeneca“.
Spochybňovanie protipanedemických opaterní
Dezinformátori dlhodobo spochybňujú nielen vakcíny a očkovanie, ale aj samotné protipandemické opatrenia.V posledných dňoch sa v tejto súvislosti snaží dezinfo scéna ťažiť najmä zo všeobecnej frustrácie a únavy obyvateľstva z už takmer rok pretrvávajúcej pandémie. Téma epidemiologických opatrení opätovne zarezonovala v spoločnosti po nedávnom rozhodnutím vlády znova predĺžiť núdzový stav.
Toho sa šikovne chytili hneď viaceré dezinformačné médiá, ktoré vo svojich článkoch venovali nadmernú pozornosť zahraničným protiepidemiologickým protestom. V článkoch prostredníctvom sugestívnej rétoriky nabádali čitateľov, aby nedodržiavali vládne opatrenia a vyzývali k protestom voči vláde.
Z jednotlivcov sa do popredia dostal už tradičný líder v šírení proruskej propagandy Ľuboš Blaha. Ten svojou populistickou rétorikou označil opatrenia, ako udupávanie najslabších milionármi. Podobný jazyk zvolil aj europoslanec Milan Uhrík, ktorý núdzový stav označil za „vydieranie“ populácie.
Obaja pritom zamlčali hlavný dôvod týchto opatrení a to skutočnosť, že Slovensko momentálne zažíva najkritickejšie obdobie od počiatku pandémie, nakoľko sa radí medzi najhoršie krajiny na svete v počte hospitalizovaných pacientov.
Dlhotrvajúca pandémia sa výrazne negatívnym spôsobom podpisuje na náladách v spoločnosti. Tá sa vo svojej frustrácii čoraz viac uchyľuje k extrémnym názorom. Príkladom toho je aj graf zostavený pomocou dát z CrowdTangle. Ten poukazuje na to, že príspevky hovoriace o protipandemických opatreniach, ktoré získali u verejnosti najväčší ohlas pochádzajú pravé z dielne spomínaných dezinformátorov.
Dáta sme získali na základe vyhľadávania kľúčového slova „opatrenia“.
Pre ilustráciu sily slovenských dezinformačných aktérov na sociálnych sieťach sme si pripravili aj niekoľko porovnávacích grafov.
Do porovnania sme vybrali 3 popredné dezinformačné weby na Slovensku: Hlavné správy, Hlavný denník a ExtraPlus. Tie sme následne porovnali s rovnakými ukazovateľmi 3 popredných vierohodných slovenských médií: Aktuality.sk, Denník N a SME.
Napriek tomu, že tieto tri dôveryhodné média majú spoločne na sociálnej sieti Facebook 772,6 tisíc sledovateľov a dezinformačné médiá len približne 97,6 tisíc, počet interakcií, ktoré tieto dezinformačné média dosahujú v porovnaní s hodnovernými médiami je i napriek omnoho nižšiemu počtu sledovateľov vysoký.
To dokazujú aj nasleduje dva grafy dát z nástroja CrowdTangle. Na prvom grafe môžeme vidieť, že za posledné 2 týždne dosiahli vybrané hodnoverné média na svojich príspevkoch spoločne 602,6 tisíc interakcií.
Na druhom grafe môžeme vidieť, že za rovnaké časové obdobie získali vybrané dezinformačné weby spoločne 308,1 tisíc interakcií.
Vzhľadom na to, že celkový počet sledovateľov vybraných dezinformačných médií nedosahuje ani jednu sedminu z celkového počtu sledovateľov hodnoverných médií, je ich celkový počet interakcií približne polovičný v porovnaní s celkovým počtom interakcií hodnoverných médií.
Získané dáta poukazujú na to, že dezinformační aktéri na Slovensku sú aj napriek svojmu menšiemu počtu sledovateľov schopné úspešne zaujať pozornosť používateľov sociálnych médií.
V grafoch ukazujúcich pätice príspevkov s najvyšším počtom interakcií opakovane figuroval na prvom mieste osobný blog Ľuboša Blahu. Ten dlhodobo prevyšuje vybrané vierohodné médiá v počte celkovo získaných interakcií. Výnimkou nebolo ani posledných 14 dní, o čom svedčí nasledujúci graf.
Sme si plne vedomí toho, že samotné štatistiky nedokážu komplexne vyjadriť skutočný vplyv a dosah dezinformačných aktérov. Poskytujú nám však cenné informácie o všeobecných dezinformačných trendoch a o potenciálnom dosahu ich šíriteľov. Ako naznačujú prezentované grafy, slovenskí dezinformační aktéri sú aj naďalej silnými hráčmi pokiaľ ide o pútanie pozornosti používateľov sociálnych sietí. Je preto dôležité mať na pamäti, že šírenie škodlivých dezinformácií predstavuje nesmiernu hrozbu pre demokratickú spoločnosť, ktorá by za žiadnych okolností nemala byť podceňovaná.
Autori: Matej Spišák, Denis Takács
[1] CrowdTangle je nástroj určený na sledovanie a analýzu sociálnej siete Facebook. https://www.crowdtangle.com
Supported by Friedrich Naumann Foundation For Freedom.
